Zacitujem z publikácie českých historikov Križovatky 20. století:
“Industriálna epocha ľudských dejín je preplnená technologickým, produktívnym, sociálnym i politickým dynamizmom. Avšak aj v jej rámci predstavuje obdobie prvých sovietskych päťročníc jav po všetkých stránkach mimoriadny.

Týchto 12 rokov a 9 mesiacov, ktoré uplynuli medzi októbrom 1928 a júnom 1941, predstavovalo pre Sovietsky zväz ekonomický a sociálny skok cez celé storočia. Svedčia o tom snáď najlepšie tieto strohé fakty: Národný dôchodok krajiny sa v tejto dobe zvýšil na päť a pol násobok, priemyselná výroba 10krát, výkon dopravy 4,5krát, počet priemyselných robotníkov vzrástol z 1O,7 milióna na 31,2 milióna, podiel roľníctva klesol zo 74,9% všetkého obyvateľstva na 44,9%. Vznikla nielen nová surovinová a energetická základňa, ale rozvinula sa aj vysoko sériová výroba prv neexistujúcich odvetví – leteckého, automobilového, traktorového, kombajnového i chemického priemyslu. Vznikli celkom nové priemyselné oblasti sovietskeho Východu, v miestach, ktoré desať rokov predtým neboli vôbec zaznamenané ako lokality ani na najpodrobnejších mapách.

…Ak sa dnes bežne považuje ročný rast výroby o 3-5% za príznak ekonomickej prosperity krajiny a za vzostup, ktorý umožňuje vyrovnať sa aj s požiadavkami tretej priemyselnej revolúcie, potom nás tempo sovietskych päťročníc priamo šokuje.

Už prvá varianta prvej päťročnice (1928-1932) predpokladala ročný rast priemyselnej výroby o 20% a päťročný výsledok priniesol zhruba šesťnásobné zvýšenie v poslednom roku oproti východiskovému stavu. Už tu sa plánoval nevídane vysoký podiel národného dôchodku (26%!) pre investičné vklady. Pritom 77% z nich malo smerovať do ťažkého priemyslu. V skutočnosti sa však presadil rast ešte prenikavejší. V roku 1929 robil prírastok priemyselnej výroby 29,4%, za dva roky (1929-30) 59% a za celú päťročnicu – splnenú za 4 roky a 109 dní – 113,4%. Podiel ťažkého priemyslu zároveň zaznamenal ročný rast 42-48% a v celej päťročnici 172,8%.” ( V. Mencl-M.Hájek-M.Otáhal-E.Kadlecová: Křižovatky 20. století, Naše vojsko 1990, s. 118-119)

“Práve rozvoj sovietskeho priemyslu rozhodol o tom, že svetová priemyselná výroba v prepočte na jedného obyvateľa vzrástla. Ak totiž z výpočtov vylúčime Sovietsky zväz, ukáže sa, že tento ukazovateľ v tridsiatych rokoch poklesol v celom kapitalistickom svete. V rokoch 1929-1937 celosvetová priemyselná výroba vrátane Sovietskeho zväzu vzrástla o 20%, naproti tomu v kapitalistických krajinách len o 4%…”( Hospodárske dejiny sveta, Pravda, Bratislava 1978, s 397).

V r. 1928 sa v ZSSR traktormi oralo okolo 1 % osevných plôch. Po splnení 1. päťročnice to bola viac ako 1/3.

Prínos plánovania ocenili aj ekonómovia P. A. Samuelson a W. D. Nordhaus: “Sovietska ekonomika je okrem toho dôkazom, že – na rozdiel od toho, čo si v minulosti mysleli mnohí skeptici – socialistická prikazovacia ekonomika môže fungovať a dokonca s úspechom. To znamená, že spoločnosť, v ktorej sa hlavné ekonomické rozhodnutia robia administratívne, bez zisku ako kľúčovej hybnej sily výroby, môže sa dlhý čas rozvíjať rýchlym tempom.

Plánovanie umožnilo rýchly rast ZSSR.

Krajina a obdobie Priemerné tempo rastu GNP (v % ročne)

Sovietsky zväz

1885-1913 3,3

1928-1987 4,2

Spojené štáty

1834-1929 4,0

1929-1987 3,0

Spojené kráľovstvo

1855-1987 2,1

Nemecko

1850-1987 2,8

Japonsko

1874-1987 4,5

Plánovaná sovietska ekonomika rástla po roku 1928 rýchlejšie ako ekonomika cárskeho Ruska a predstihla väčšinu trhových ekonomík. Iba Japonsko a Spojené štáty vo svojej fáze rýchleho rastu dosiahli rovnaké tempo rastu ako Sovietsky zväz (Prameň: Gur Ofer: “Soviet Economic Growth: 1928-1985″. Journal of Economic Literature, december 1987 a CIA, Impact of Gorbatchev s Policies, júl 1988, SOV 88-10049)” ( P.A.Samuelson-W.D.Nordhaus: Ekonómia 2, Bradlo, Bratislava 1992, s. 404).

Úspechy socialistickej industrializácie v r. 1928 – 1941 zohrali rozhodujúcu úlohu pri zásobovaní Červenej armády počas 2. svetovej vojny. Bez tejto industrializácie by nebol schopný ZSSR masovo chrliť tanky T34, samohybné delá, lietadlá, delá, prevýšiť v ich produkcii Nemecko, na ktoré pracovala celá Európa a eliminovať tak účinok veľkých nemeckých tankových kolón, ktoré tlačili pred sebou Červenú armádu a drvili ju.