zdeny, skôr za tým vidím Vaše slabé poznatkové vybavenie:-). A je za tým hlavne slabá spoločensko-vedná poznatková vybavenosť západnej spoločnosti. Kapitalizmus rozvinul prírodné, technické vedy, na nich stavia aj dnes. Ukážte mi nejaké zásadné spoločenské poznatky za posledné desaťročia, aj nobelisti riešie v podstate drobné ťalafatky. Rozvinúť spoločenské vedy bolo úlohou socializmu.
V tomto ešte barbarskom chápaní je demokracia automaticky kladná, diktatúra zlá. Hoci vývoj každého systému ide objektívne od diktatúry, cez formálnu demokraciu až k liberálno-demokratickej podobe. Bez diktatúry totiž nie je možné akumulovať ohromné materiálne, finančné, ľudské zdroje na prestavbu spoločnosti. Tak vznikal aj kapitalizmu od 14. st.,, absolutistickí vládcovia prekonávali odpor šľachty, zakladali slobodné kráľovské mestá,. so silnou meštianskou triedou, kupcami ako prvej formy buržoázie. Búrali malé súkromné hospodárstva, vyháňali roľniíkov, sceľovali ich do veľkých latifundií, na troskách cechov zakladali manufaktúry a továrne.
Potreba diktatúry v štádiu formovania systému vyplýva z toho, že vtedy ešte neexistujú prirodzené sociálne (sociálne skupiny, triedy) a ekonomické sily, ktoré by systém držali prirodzene spolu. Tieto sociálno-ekonomické sily musia byť preto nahrádzané politickými väzbami, silami. Napr. aj národné štáty sa zakladali pomocou silového zjednocovania mestských štátov, kniežactiev. Niekedy spolu Benátky, Rím, Miláno, Bratislava, Košice bojovali. Dnes sa tieto mestá cítia prirodzenou súčasťou národného celku, národného trhu, pretože ich k sebe viažu sociálno-ekonomické sily, ktoré si vyžadujú národnú deľbu práce, národný trh, nie mestský. Letecký priemysel napr. nemôžete uplatňovať, rozvíjať na mestskej úrovni.
Západné poznatkové barbarstvo sa prejavuje aj vo vzťahu k Sýrii, Líbyi, Iraku, ap. Iba barbar môže požadovať vytvoriť v Sýrii, Líbyi demokraciu západného typu (liberálno-demokratický systém). Lebo barbar si to odôvodňuje pojmami dobra a zla a hlbšie poznatky mu nič nehovoria. Že tieto krajiny majú ešte čiastočne kmeňovú sociálno-ekonomickú štruktúru, sčasti feudálnu a len niektoré mestá sú priemyselne rozvinuté. Veľká časť arabskej spoločnosti si teda vystačí s kmeňovým priestorom, trhom, deľbou práce. Neexistujú tam teda ešte prirodzené sociálno-ekonomické sily, silná národná buržoázia, silný priemysel, ktoré by prirodzene držali národný štát spolu. Preto sú v arabských krajinách nutní silní vodcovia (napr. M. Kaddáfí, Asad), ktorí nahrádzajú tieto sily. Keďže národný štát je oproti kmeňovej, feudálnej spoločnosti pokrokovým javom, sú títo silní vodcovia pokrokovým javom.
Po zásahu Západu sa tieto spoločnosti rozpadli znovu na kmeňové a feudálne spoločenstvá, ktoré medzi sebou bojujú. To je podstatou tzv. občianskej vojny v týchto krajinách. Nie boj za demokraciu, to sú barbarské západné chiméry.