Ahoj Pe-tri,
som rád, že hovoríš o duálnych hybných silách a nie o duálnom svete ako takom, pretože Objektívna realita rozhodne duálna nie je. Napríklad taký Tvorca nemá žiaden svoj protipol, Tvorca je a nemôže nebyť. Druhá vec je Stavba Vesmíru, ktorá dualitu OBSAHUJE, ale Vesmir NEROVNÁ SA dualita.

Z môjho pohľadu, protikladné sily, ktoré obsahuje každá matrica, každý scenár, sú pomocnými silami, ktoré v každej matrici pomáhajú nájsť rovnováhu, t.j. pomáhajú objaviť tú variantu z množiny variant matrice, ktorá je v danom súčte do seba vložených matríc najbližšie k Zámeru.

Ono, vesmír je dynamický, ľudská spoločnosť je dynamická, nie je možné dopodrobna naordinovať univerzálny zoznam vedomostí, lebo spoločnosť sa neustále mení... To, čo je v danej situácii univerzálne, je metodológia poznania, teda základné nástroje, pomocou, ktorých si každý samostatne, v súlade s vektorom svojich cieľov, ktoré sú podmienené mravnosťou - samostatne vypracováva aktuálne potrebné vedomosti, kompatibilné s práve aktuálnou problematikou života spoločnosti.
Práve preto, najkľúčovejšou z celej KSB, hneď po správne nastavenej relígii (spojení) s Tvorcom je DVTR. Vďaka nej sa ktokoľvek môže stať gramotným v riadení, a schopným riadiť akúkoľvek sféru života spoločnosti v súlade so svojimi mravnými cieľmi v uspokojivej kvalite.
A cieľom nie je iba dosiahnuť vyváženú mravnú spoločnosť, ale dosiahnuť aj stabilitu tohto stavu. Zatiaľ som si nevšimol že by budhizmus riešil, ako udržať mravný stav spoločnosti, ako odolávať deštruktívnym silám snažiacim sa zvrátiť tento stav. A tu podotýkam, cieľom nie je zničiť túto silu, ale vytvoriť jej adekvátnu protiváhu, udržať ju v rovnováhe, aby nedošlo k strate riadenia v dôsledku nestability v zmysle nepredvídateľnosti situácie.
Ide o to, že v zmysle zákonu času boli obe sily vždy prítomné, ale mali odlišnú vlnovú dlžku. Kým negativita mala krátku vlnovú dlžku a bola veľmi operatívna a pohotová v krátkodobom aspekte, čo vytváralo dojem že má prevahu, tak pozitivita mala obrovskú vlnovú dĺžku, a jej vplyv a zmeny sa prejavovali vo veľmi dlhodobých aspektoch, čo budilo dojem, že je v defenzíve a nemá takmer žiadny vplyv. No v dôsledku zákonu času sa aj vlnové dlžky oboch síl približujú, čo privádza k tomu, že aj pozitivita sa stáva čoraz operatívnejšia a pohotovejšia a dokáže v čoraz kratších periodách času pohotovejšie vytvárať protiváhu negativite, nie len v ďalekej budúcnosti. Čo v praxi znamená, že ľudia vidia pozitívne výsledky ešte behom svojho života.

Ak je mravnosť riadiaco pasívna, potom je stav taký, ako v prípade budhizmu, ktorý na niektorých územiach preválcoval Islam. V číne aspoň budhizmus spojili s bojovými umeniami, ktorý mníchom pomohol aspoň brániť seba, ako zdroj vedomostí a šírenia ich náuky.

Mravnosť predurčuje nielen typ psychiky a svetonázoru, ale predurčuje aj ciele. A DVTR ukazuje ako riadiť chod udalostí, aby sa človek dostal z pozície A k cieľu B. A súčasťou tohto riadiaceho procesu je aj vypracovanie potrebných vedomostí, adekvátne situácii, a vypracovanie vhodnej stratégie a jej uvedenie do života.

Ako to myslím s rovnováhou, ti uvediem na takomto príklade. V prírode existujú rôzne druhy živočíchov, vrátane vírusov, baktérii, chrobákov ktoré nazývame škodcami. Osobne si myslím, že všetky ako druh majú nárok na existenciu. Dokonca aj taký vírus ebola má nárok na existenciu, ide len o to dosiahnuť rovnováhu, aby nedochádzalo k extrémnym odchýlkam v kolobehu života, čo sa deje zvyčajne vtedy, keď sa nejaký živočíšny druh premnoží alebo dostane na hranicu vyhynutia. To znamená, že aj ebola môže existovať v určitom ideálnom objeme, zaisťujúcom rovnováhu. Podobne ako aj chrobáky, ktoré nazývame škodcami, zaisťujú globálnu rovnováhu v prírode. Takí obaľovači jablční väčšinou napadnú len časť úrody, a väčšinu ponechajú iným tvorom.

Aj ľudia, pokiaľ necítia žiadnu negatívnu väzbu a všetko je super, tak ich obranné a tvorivé schopnosti degradujú... Potom to následne využije adept negativity, a skvelá situácia sa začne preklápať.
Rovnako aj keď je spätná väzba zahltená negatívnymi stimulmi, tak je jedinec a spoločnosť natoľko zaťažená, že sa nedokáže vyvíjať, a stratí vplyv na aktuálnu situáciu, ale začne vytvárať zárodky zlepšenia situácie v budúcnosti.
No ak zostane pomer síl vyvážený na ideálnej úrovni, potom vývoj nemusí byť ako na hojdačke, mať krivku LC člena po nábehu obdlžnikového impulzu... Alebo ako priebeh stojatého vlnenia v bode pádu kameňa do vody.