"Na otázku v čem má kdo pravdu si musí dát odpovědět každý tázající sám sobě."


Nemusí len sám, ale môže (porovnávať svoje názory a výklady vecí) aj skupinovo (vtedy je to ešte lepšie, viď pojem "kolektívny intelekt" z DVTR, alebo ako sa to volá), viď analytiky od VP-ZSSR!
Prečo by sme nemohli metódou skupinovej diskusie sa snažiť zistiť, v čom mohol mať Budha pravdu, v čom už menej a v čom sa mýlil (určite nebol neomylný, ale len obyčajným smrteľníkom)?
Ako asi vznikla celá KSB a DVTR? Metódou "každý sám"? To asi těžko.

Potom mi to, čo si napísal, trochu zaváňa aj tým, čo tvrdí súčasný zvrátený (resp. historicky z(de)formovaný) liberalizmus, kde sa síce podporuje "milión"/mnoho názorov (resp. "čím více, tím lépe" :) pri určitom chápaní by sa s tým dalo súhlasiť, ale...), ale už sa nepožaduje seriózne zisťovanie/preskúmanie, že ktorý z tých "milión" názorov najviac zodpovedá objektívnej pravde (pričom treba mať na zreteli, že prax je kritériom objektívnej pravdy), resp. je adekvátny.
Tak s týmto rozhodne nemôžem súhlasiť.
A pochopiteľne, že každý jedinec chápe veci subjektívne a to v miere osobnej morálky a znalostí, ale pokiaľ niečomu nechápe adekvátne, tak to neveští nič dobrého a prax to skôr-či-neskôr len-a-len potvrdí!
A ako si dnes vedie v praxi (pseudo)Budhizmus? Ešte horšie než (pseudo)Islam.
A kto je na vine? Samotné učenie alebo hlúpi ľudia?
Lebo aj najsamlepšie filozoficko-duchovné učenie je k ničomu, pokiaľ ho ľudia berú ako dogmu a vykladajú si ho zvrátene, t.j. neadekvátne, čo sa týka života, jeho úloh a problémov.