"My , ženy , sme preto nútené učiť sa rozmýšľať mužským spôsobom a popri tom ešte vnímame ten svoj ženský. :)"

To je v poriadku:-) Veď aj muž sa učí chápať ženu, a toto vzájomné spoznávanie svetov toho druhého je potrebné, aby sme spolu dokázali existovať a niečo tvoriť v relatívnej rovnováhe.

Keďže v masovo štatistickom merítku sociálne vzťahy fungujú tak, že dospelá žena sa inštinktívne podriaďuje dieťaťu, a muž sa inštinktívne podriaďuje žene, tak nemožno hovoriť, že svet je podľa "mužského vzoru". Ženy prirodzene trávia viac času s dieťaťom, a muži viac práci. Preto aj v politike je viac mužov. No nie nadarmo sa hovorí, že muž je hlava a žena je krk. Muž koná a žena riadi jeho konanie, priamo alebo skryto - preto to aký je tento svet, je dielom oboch.
Skutočným problémom, akú má tento svet podobu, nie je ani žena ani muž, ale ich nepravdoverná morálka. Obaja vychovávajú budúce generácie, a tie sú stále verným odrazom svojich predchodcov, či muži, či ženy...
Problém je, že mravnosť nie je čosi, čo sa možno nabifľovať ako knihu... Každá zmena je cítiť a často vyžaduje úsilie a pevné nervy, vôľu... Preto to ide často tak pomaly. Pomalšie ako cesta dolu z kopca. No ak sa spojí mravnosť a rozum, tak vzniká veľmi silná kombinácia.