(pokračovanie)

Je známa legenda o vtáčom bohovi Thothovi (v niektorých okultných kluboch ho nazývajú aj ako Atlantíďan), ktorý "stvoril" písmo = "jazyk bohov". Hlavným mestom kultu Thotha bol Hermopolis (mesto zahermetizovania znalostí) a predpokladalo sa, že Thoth je majiteľom Mesiaca a tým pádom aj pánom času a "sčítačom" hláv. Thotha nazývali aj jazykom a srdcom slnečného boha Re(Ra). Ako patrón Osirisa sa stáva "pomocníkom zomrelých" a Osiris to je ďalší boh umierajúcej a vzkriesenej Prírody, brat a zároveň manžel Isis, otec ďalšieho slnečného boha Hóra, patrón a sudca mŕtvych.
Pod ochranou Thotha robili egyptskí znachari všetko naopak (tu je pôvod tzv. zakrytého biblického kódu, keď marionety systému konajú vždy pravý opak toho, čo verejne deklarujú - viď aj dnešná lživá politika, veda, ekonomika...= tak sú nastavené kolektívne riadiace moduly)!
Egyptskí znachari už vedome začali budovať hierarchickú sociálnu základňu, ktorá zodpovedala pyramíde znalostí a k tomu bolo potrebné zahermetizovať hlavne riadiace informácie, ktoré sú životne dôležité pre akékoľvek spoločenstvo. A takto sa znachari Egypta ako prví stali VEDOMÝMI sprostredkovateľmi medzi stádom a reálnym Bohom. V staroveku Egypta začína "iný čas", ktorý podľa mytológie kontroluje Thoth. On aj "spočítava hlavy" = pasie tupé a neznalé stádo ako dobytok, lebo podľa hláv sa obyčajne počíta dobytok, ktorý sa vypása...☺
O niečo neskôr sa v ére Ranného kráľovstva zjavuje v Heliopolise (Slnečné mesto) religiózne učenie "o stvorení", keď ďalší slnečný boh Amon-Ra "ukázal každej veci svoje miesto".
Žreci v Memphise mali iný názor: Ako prvý sa zjavil boh Ptah (označujúci Zem), ktorý stvoril nebo a pustil po ňom Slnko a existuje mýtus, že Ptah vytvoril ideu stvorenia sveta vo svojom srdci (= "sídle myšlienky") a dal mu život pohybom jazyka (t.j. životodarným slovom) = materializoval myšlienku, nadeliac jej príslušnú Mieru. Čiže egyptskí žreci ovládali strojovanie ("svätú trojicu", ktorú Boh ľúbi) v systéme MIM!
Táto idea stvorenia sveta sa neskôr stala základom biblického mýtu = čiže pôvod Biblie je potrebné hľadať v starovekom Egypte, čo aj potvrdzujú zodpovednejší religionisti po celom svete (vedia o tom aj mnohé masonské lóže, v ktorých sú mnohí zasvätenci do starovekých mystérii).
Faraón, ako tvár navonok, bol len na úrovni výkonnej moci, keď nanajvýš bol zasväcovaný za "syna boha" a reálnu moc mala hierarchia znacharov stojaca za ním, ktorá rozhodovala o všetkých zásadných otázkach štátu. Keď faraón zomrel, tak znachari realizovali jeho "reinkarnáciu" v mystériách - to bol predchodca neskôr zrodeného kultu vzkriesenia po smrti, čo sa prenieslo aj do "kresťanských" kánonov.
V čase Stredného a Nového kráľovstva sa centrálnym stáva ďalší slnečný boh Amon-Ra. Amon bol tzv. "skrytý boh" a Ra sa symbolizoval životodarným Slnkom.
Takto bola celá egregoriálna hierarchia bohov "zahnaná" pod najvyššieho boha a s ním spojili "moc" faraóna a takýmto spôsobom medzi reálneho Boha a stádo postavili faraóna, znacharov a celú hierarchiu bohov = systém riadenia egregoriálnej algoritmiky a teda aj celého stáda duchovných otrokov..
V časoch faraóna Narmera dochádza k zjednoteniu Horného a Dolného nómu a vytvára sa centralizovaný štát. Odvtedy sa Egypt riadil, do istého času, osobitnou schémou: TANDÉMOM 2x(1+10) = známy GP, o čom tu už bolo veľa popísaného.
A po stáročia blahobyt Egypta závisel od rozhodnutí, ktoré prijímal tandém týchto dvoch najvyššie zasvätených 11-ok = hierofantov Severu a Juhu.

Odkiaľ sa v starých civilizáciách Východu (hlavne však v Mezopotámii a Egypte) - v čase ešte neskončenej kamennej doby - vzala taká vysoká úroveň vedomostí, návykov, a potom rôznych vied?
O tom rôzne píše rád autorov z celého sveta, vyberiem najpravdepodobnejšiu verziu:
V 14. tisícročí B.C. došlo ku globálnej katastrofe, ktorá vstúpila do mýtov národov po celom svete ako celosvetová potopa (s týmto motívom je známych vyše 600 mýtov, dokonca aj na ostrovčekoch v Polynézii a Mikronézii). Niektorí zachránení z kontinentu, ktorí sa nazýval Atlantída, sa rozišli po svete a medzi nimi boli aj vysokí zasvätenci do tajomstiev technológii, relígii a vied zničenej Atlantídy. Jedna skupinka, ktorá sa v neskorších textoch nazýva "následníci Hóra" sa usadila v Egypte a vytvorili kultúrne centrum v delte Nílu. Títo zasvätenci, bojac sa nových katastrof, vypracovali a postupne zavádzali civilizačný plán dlhodobého budovania sveta (či "Novej Atlantídy", ako USA nazývali vyššie zasvätení masoni?), v ktorom by si uchovali svoje tajné učenia na "večné časy"..
Ako sa im to darí - vidíme aj dnes...☺
Po Apokalypse (rezonancii biologického a sociálneho času) už ich šanca rapídne klesá. Preto sa aj uchyľujú k totálnej demoralizácii a debilizácii ľudstva, lebo to je ich jediná "šanca"... na reštart a nový vzlet Phoenixa..

Ešte existuje ďalšia zaujímavá oblasť predbiblického kresťanstva - staroveká Sýria, Fenícia a Palestína, ktoré sa v 15. stor. B.C. dostali pod vplyv Egypta. Boli tu prenesené kulty Ptaha, Thotha a osobitne Osirisa a touto formou "kultúrnej spolupráce" sa hierarchicky i egregoriálne "pokryli" miestne kulty bohov, a to dávno pred Mojžišom.
Štátnymi bohmi bol Baal a Baalat a staré religiózne kulty na týchto územiach boli obzvlášť kruté a surové a hraničili až so sadizmom pri vykonávaní religióznych mystérií. Ako obety kultu sa používalo všetko - od potravín, cez zvieratá až po ľudí. Hlavný dar bohu = krv na "uzmierenie bohov".
Pri takýchto mystériách dochádzalo k transformácii egregoriálnej algoritmiky pod vedením tých, ktorí daný kult riadili a zároveň sa "vybíjali negatívne emócie paseného stáda". Aby okultná hierarchia odviedla HNEV STÁDA OD SEBA (pri rôznych katastrofách, za ktoré boli svojim riadením vinní - neúroda, sucho, epidémie, vymretie dobytka, prehrané vojny...) - zodpovednosť presúva na bohov a oddávna sú na to používané rituály obetovania, ktoré sú akoby pre príslušných bohov potrebné!
Osobitná krutosť a krvavosť obetovania (napr. v Biblose) sa prenáša do kultúry Biblie v regióne Kanaánu (hlavne v Tóre), bujnie v rôznorodé zlo a je tu smäd po krvavých obetách, čo v podstate vychádza od židovského, krvilačného, fašisticko-rasistického a zvráteného boha, ktorý bol podľa vzoru, hlavne sa použila algoritmika Baala, zakomponovaný do biblických textov.
Tzn., že tvorcovia (GP a jeho blízka periféria) prvých vydaní Tóry prebrali a skopírovali vzájomné vzťahy s bohmi, ktoré odpozorovali u v podstate semitských národov v mestách Palestíny, Sýrie a Fenície. Jednoducho preniesli stereotypy na nimi špeciálne vytvoreného židovského boha - JHVH.
Keďže kultúra krvavých rituálnych obetovaní bola stabilne po stáročia upevňovaná na duchovnej i genetickej úrovni týchto kmeňov, tak autori Tóry (Biblie) použili surovosť a brutalitu na pokračovanie nespravodlivej kultúry aj do budúcnosti. Avšak už v inej forme (v háve biblických príbehov) a s novými globálnymi cieľmi.
Hlavný cieľ = globálna svetovláda s doktrínou prinášania obrovských ľudských obetí - nielen vo forme vojen, ale aj rôznymi skrytými a maskovanými genocídami (napr. taký úrok má na svedomí neskonale viac zbytočne zmarených životov, ako tzv. "horúce" vojny dohromady).

A ešte má napadá jeden dôležitý fenomén slnečného boha:
Rímsky cisár Konštantín I. bol takmer až do smrti veľkňazom kultu Sol Invictus (Neporaziteľného Slnka), ktorý pochádzal zo Sýrie a v podstate bol pokračovaním egyptského kultu Amon-Ra. A práve tento cisár zaviedol "kresťanstvo" ako štátnu relígiu do Rímskej ríše...☺
Prečo? Kto mu to poradil?
Definitívne dokatoval ranné kresťanstvo, keď sa na koncile v Nicae v r. 325 pod jeho vedením schválili základné a ešte aj dnes platné "kresťanské" dogmy, za čo dostal ešte titul Veľký..☺
Na tomto koncile, ako je známe, sa biskupmi "demokraticky" odhlasovalo, že z Ježiša urobia "boha", bolo odmietnuté učenie o reinkárnaciách, zaviedlo sa tzv. nicejské vyznanie viery a pod. Všetky dostupné rannokresťanské texty boli pod hrozbou trestu smrti stiahnuté z obehu a rozšírila sa vopred pripravená a odredaktorovaná "Biblia"..

Amen (Amon mal určite radosť..☺)

A o prenose základných charakteristík Mitru na mýtického Ježiša (postavy, ktorá vystupuje v rôznych Bibliach po svete) niekedy pri vhodnej príležitosti.

Samozrejme treba chápať, že celý text je len veľmi, veľmi heslovitý a na hlbšie chápanie vývoja religiózno-filozofických systémov (tzv. náboženstiev), ako sa čo modelovalo, transformovalo, upravovalo a modifikovalo by bolo potrebné napísať niekoľko kníh..