Jadrob, je tam niekoľko nepresností. Myslím tým ukriživanie krista.
Nie je podložená len bibliou a biblickými historikmi. V prvom storočí neboli biblickí historici, bola to doba apoštolov, priamych svedkov Kristovho pôsobenia. V druhom storočí taktiež nie, ale objavuje sa tu Justín Martýr - apologéta.

Historici, ktrý písali o Kristovi, neboli kresťanskí. Boli to Rimania, ktorí Krista spomínali len okrajovo, napríklad Tacitus v súvislosti s vládou cisára Nera, ktorý podpálil Rím, píše: „Aby zahladil tú povesť [,že podpálil Rím], Nero nastrčil ako vinníkov a potrestal najvyberanejšími trestami tých, ktorých ľud pre nerestný život nenávidel a nazýval kresťanmi. Pôvodca tohto mena Kristus, bol za Tiberiovej vlády prokurátorom Pontským Pilátom popravený. Tá zhubná povera bola síce zatiaľ zatlačená, ale znova prepukla nielen v Judeji, kolíske tohto zla, ale aj v Ríme… “

Ďalší bol Plinius, v dopsie adresovanom cisárovi Trajánovi, ako odpoveď, keď cisár chcel vedieť stanovisko ako psotupovať v súdnych sporoch proti kresťanom.

Samozrejme že sa to dá dať na spoločného menovateľa, že históriu píšu víťazi a dokonca je sfalšovaná. Len upozorňujem, že títo historici neboli kresťania, ani nepísali v prospech kresťanov. a keď niekto vydáva niektoré kresťanské postavy za vymyslené, má dosť veľký problém obhájiť historické udalosti ako také.

S čím súhlasím v tvojom príspevku je časť o obetách. Boh obety nepotrebuje, celá časť sa stotožuje s mojím názorom, až po tú stať o duši. Nesmrteľnosť duše učil rímsky teológ Tomáš Akvinský. Duša nie je nesmrteľná, ani večná. Je to iná časť človeka, ktorá je večná a je ňou duch človeka. Duša je niečo diametrálne odlišné.

A to "masové divadlo" je len kokteil gnosticizmu, doketizmu a neiktorých ďalších siekt z prvých storočí po Kristovi