Ahoj KL,

Zeigeist má v mnohých veciach pravdu, ale v niektorých bodoch nie je prezentovaná informácia dosť vierohodná, v zmysle správneho pochopenia videa ako celku.
Môžeme si urobiť trochu veľmi zjednodušenú exkurziu vývoja religióznych systémov od dávnejšej minulosti.

Religiozita = do človeka Zhora vložená schopnosť pociťovania, vnímania neviditeľných väzieb cez "nadprirodzené" sily (rôzne fyzikálne polia, ktorými je prešpikovaný celý Vesmír). Avšak vplyvom dnešných technogénnych polí (TV, rádio vlny, telefonické, energetické siete..) dochádza k potláčaniu veľmi jemných biogénnych polí a ľudia hlavne v mestách nevnímajú nimi prenášanú informáciu z Vyšších sfér.

V istej etape vývoja popotopnej civilzácie sa zjavil tzv. animizmus, ktorý mal veľký vplyv na vo vtedajšej ére vznikajúce religiózne systémy = zduchovnenie síl prírody, zvierat, rastlín a predmetov, ktorým sa do istej miere pripisoval um a nadprirodzené sily. Prvobytní ľudia začali zbožšťovať hrozné sily prírody (nebo a Zem, Slnko a Mesiac, blesk, vietor...), od ktorých závisela ich existencia. Paralelne a neskôr sa zjavuje totemizmus a šamanizmus. V ňom sa už vyčleňuje špeciálna vrstva ľudí, ktorí mali vtedy dostatok voľného času skúmať prírodu okolo seba a vesmírne divadlo na oblohe a časom zisťujú, že môžu "magicky" pôsobiť na rôzne prírodné objekty i spoločenské subjekty a meniť tak hmotnú podstatu svojho okolia.
Začína sa rozvíjať tzv. primitívna mágia a objavuje sa snaha o magické modelovanie a udobrovanie si "nadprirodzených" síl.
Mágia = komplex rituálnych obradov, ktorých cieľom je pôsobiť na objekt (-y) cez "nadprirodzené" sily pre dosahovanie istých materiálnych výsledkov.
Okolo magických predmetov, neskôr fetišov (už v období tzv. fetišizmu, ako vývojovej etapy) sa začína formovať špecifické biopole = egregor, a to myšlienkami samotných ľudí, ktorí sú prítomní pri určitom magickom rituále.
Vtedy ešte šamani realizovali otvorený "dialóg s duchmi", ktorý bol verejnosti prístupný, počas neho vstupovali do tranzu a z príslušného egregoru kmeňa získavali dôležitú informáciu pre daný kmeň.
Časom sa šamani menia na žrecov a vzniká kastová korporácia, ktorá si v niektorých regiónoch uzurpuje duchovnú a neskôr aj politickú moc a menia sa tak na znacharov.
Následne vznikajú védicko - kastové systémy a koristnícko - mysteriózne systémy (z gr. mysterion = tajomstvo).
Prastaré mystéria boli široko známe, ako tajné religiózne obrady, ktorých sa zúčastňovali iba zasvätení - tzv. mysti.
Napr. v Egypte - mystéria Osirisa a Isis, v Babylone - mystéria Tammuza, v Grécku Orfické a Eleusiánske mystéria, v Ríme - mystéria Bacchusa a Attisa atď.
Takáto mágia je už však založená na skrytí riadiacich vedomostí pred stádom, aby sa dosiahla a podporila moc príslušnej korporácie znacharov a "elít", ktorí majú medzi plebsom autoritu a hierarchia sa vníma ako "božská".

Slnečné kulty = sú asi najrozšírenejšími kultmi po celom svete, vznikajú v časoch potreby koncentrácie riadenia a moci znacharmi, ktorí ju symbolizujú v podobe Slnka a k tomuto "bohu" má prístup len najvyšší žrec (znachar, mág). Mocný slnečný boh mal nahradiť všetkých totémových patrónov a vytvoriť centrum religiózneho systému a Slnko, viditeľné všetkými v stáde - bolo najvhodnejším objektom, a to z viacerých aspektov.

Najstarší štátny systém, združujúci viac malých mestských štátikov, vznikol asi v Mezopotámii - Sumeri (cca 4 500 - 4 000 B.C.). Tento útvar ešte nemal vysoký stupeň centralizácie politickej moci a panovníci ešte neboli menovaní za "synov boha" a posvätenie im dávalo výsadu prvohierarchu, alebo právo na priamy kontakt s "Bohom" (napr. sa zachoval obelisk s vyobrazením boha Slnka Šamaša, ktorý podáva Chammurapimu zvitok so zákonmi = čo do histórie vstúpilo ako Chammurapiho zákonník).
Neskôr sa do popredia dostáva Babylon a ten prevzal panteón sumerských bohov a tým šéfoval Šamaš = ten, ktorý rozosieva svetlo, dozorca a ochranca svetla.
Neskôr babylonskí žreci a králi zavádzajú kult štátneho boha, vládcu nad všetkými bohmi = Marduka a žreci vytvárajú nové mýty o bohoch a k ním potom priraďujú niektoré zo sumerských mýtov (Babylon mal vyše 150 bohov). Prvé hierarchické miesta zaberajú "veľkí bohovia" a tých doplňuje skupina ďalších bohov. Takto v Babylone už prebieha koncentrácia riadenia rôznych štátov pod patronátom "štátneho boha" = boha všetkých bohov a patróna kráľov. Čiže korporácia znacharov takto cez hierarchiu bohov a duchovno - religióznych praktík realizujú koncentráciu riadenia so jediného religiózneho centra.
Starí egregoriálni bohovia dávnoveku sa neničili, ale boli pohlcovaní do hierarchie, alebo do novo vytvorených bohov (t.j. egregorov) a takto sa cez rôzne kulty a religiózne tabu udržiava stabilita vzniknutej davo-elitárnej pyramídy.
Boh Marduk neskôr získava názov Baal, čo znamená "hospodin", a to po tom, ako bola spracovaná tzv. Poéma 7 tabuliek = prepracovanie niektorých starých sumerských mýtov.
Jedným z hlavných rituálov sa v Babylone stáva zobrazenie smrti a zmŕtvychvstania (vzkriesenia) hlavného boha Babylonu = Baala.
Tento rituál smrti - vzkriesenia pochádza ešte z dávnejších prírodných kultov umierajúcej a znovu sa zrodiacej Prírody. Za hranicu medzi smrťou a vzkriesením Prírody a jej bohov bol stanovený zimný slnovrat..
Texty o smrti a vzkriesení Baala v mnohom pripomínajú evanjelické rozpravy o Kristovi. Mystérium smrti - vzkriesenia je veľmi pôsobivé na psychiku bežných ľudí, lebo ani jeden smrteľník nemôže vstať z mŕtvych a takáto procedúra stavia vrchného "boha" v očiach stáda na úroveň najmocnejšieho vládcu, ktorému nemôže nikto v prostredí "bežných smrteľníkov" konkurovať.
Za hriech sa považovalo porušenie rituálov, urážanie boha (-ov) a i. A uzmierenie boha (egregoru - ktorý má intelekt!) bolo možné len cez žreca, ktorý na to používal "očisťujúce prostriedky" - oheň, vodu, olej, modlitby = umýval, potieral, polieval hriešnika svätenou vodou, olejom a niekedy aj obetnou krvou. Očisťovaný sa musel kajať, niekedy na sebe trhať odev a biť sa do hrude..
Kultúra starovekého Babylonu mala obrovský vplyv na duchovné i kánonické dedičstvo judaizmu (Tóra, Starý zákon), a potom aj na kresťanstvo (Nový zákon). Následne mnohé tradície (ale aj z Perzie) vstúpili do judaizmu a biblického kresťanstva.

Ešte zaujímavejšia je religiózna stránka staroegyptských tajomstiev, za ktorými sa po dnešné dni tiahne reťazec veľkých následkov globálneho charakteru...

(pokračovanie asi zajtra)