Hlavným cieľom rozbehnutého kolotoča okolo amnestií je zabezpečiť UDRŽATEĽNOSŤ ohrozovaného systému moci. V tomto prípade čoraz viac založeného na egoizme a ziskoch konkurenčného kapitalizmu a nadnárodných korporácií.
A to platí pre kroky všetkých elít vo všetkých systémoch, ktoré už boli a ešte budú.
Menia sa iba mená postáv a ideológie, prípadne božstvá. Ľud zostáva zúčastnený obvykle ako štatista vo vedľajšej úlohe scenárov, aj keď mu réžia tvrdí, že dostal hlavnú rolu.
Postaviť sa na čelo zmeny alebo rekonštrukcie nejakého systému chce mnohé (v rôznych časoch rôzne) kvality človeka a pripravené vonkajšie podmienky, hlavne dostatočne vyzreté spoločenstvo ľudí, ktorí pochopili podstatu problémov stagnácie či úpadku. Tak to bolo aj pri prevrate v roku 1989.
Napriek tomu už mnohí neuspeli. Najznámejší a najväčší - Kristus, ale aj menší ako Pytagoras, Sokrates, ..., Dubček, ...
Ale niektorí aj uspeli, napríklad Gándí, ...
Takže, vždy je to o systéme, ten sformuje ľudí, ten usmerňuje ich činnosti aj chovanie. Zatiaľ vždy nastavili konečné podmienky nového systému nakoniec tí mocní (bohatí a v rozhodujúcej miere hlavne sebeckí), nie tí iniciátorov, ktorých nakoniec zožrala revolúcia.