Celkom zaujímavý článok. Ruská, resp. "východoeurópska " sci -fi literatúra sa od tej americkej / západnej líši hlavne v nazeraní na človeka / ľudstvo ako spoločenstvo a jeho vývoj. Je neporovnateľne pozitívnejšia a aj miera násilia je nízka. Je to skôr filozofická úvaha ako akčný príbeh a to jej dáva pridanú hodnotu, prečo sa dá čítať ešte 3 x znova a čitateľ tam bude stále nachádzať zaujímavé myšlienky. Otázkou je, či naozaj zodpovedá duševnému / duchovnému nastaveniu človeka tej doby, alebo je to skôr idea, na ktorú chceli autori upriamiť pozornosť. Do tohto literárneho "balíka" by som ešte zaradila aj opomínanú knihu od Stanislava Lema "Návrat z Hvězd" (1962) a "Bezmocnosť všemohúcich" (1973) od Heinera Ranka (bývalé NDR). Skvelá je aj kniha pre deti od Kirilla Bulyčova "O 100 rokov predtým " a "Prázdniny na planéte Coleida" a z edície STOPY "Vesmírne dobrodružstvá" od Jerzyho Broskiewicza (literatúra pre deti) . Na koniec Tonke Dragt (aj keď je národnosťou tuším Holanďanka, ale narodila sa a veľkú časť života prežila niekde v Ázii) " Planoucí lesy Venuše" . Táto kniha sa číta "na viackrát". Prvýkrát upúta príbeh (ten je úplne jednoduchý) a ďalšie razy filozofická úvaha o (ne-)pripravenosti ľudstva na prechod na vyšší stupeň bytia, vyšší stupeň človečenstva. Knihu "Hodina býka" som nečítala, ani si nepamätám, že by sa dala zohnať niekde v knižnici alebo v antikvariáte v slovenskom alebo českom jazyku. Pozriem najbližšie v knižnici. :)