Najdokonalejšou existujúcou rečou, je stvorenie samo, Vesmír a Život ako taký. Každá akcia v sebe skrýva zárodok reakcie. Podobne ako dobre naformulovaná otázka v sebe skrýva kľúč k správnej odpovedi.

Ľudské jazykové systémy, v ich rôznych regionálnych mutáciách sú pomerne nedokonalým derivátom Jazyka, ktorým je Život. Ich nedokonalosť sa skrýva aj v obmedzenosti a nejednoznačnosti významov, ktoré v sebe nesú. Ľudské jazyky majú v sebe protirečenia a u protirečivých systémov to chodí tak, že v nich je možné korektne logicky dokázať prakticky čokoľvek, čo si kto zmyslí alebo objedná. To čomu ľudia hovoria pravda, aj keď je to logicky korektné, je len malým fragmentom Istiny, vytrhnutým z kontextu a štruktúry Istiny. Preto z právd možno skladať nezmysly, ktoré nemajú štrukturálne s istinou nič spoločné.

Úryvok z poznámky v knihe "Dialektika a ateizmus":
"Takto, konajúc v duchu tradície vedenia sporov, napríklad talmudistika stojí na kvalifikačnej norme: vo vzťahu k hocijakej všednej otázke je zručný talmudista povinný vydať viac než sedemdesiat dôvodov «pre» a takisto viac než sedemdesiat dôvodov «proti». Prirodzene, že všetky dôvody «pre» aj «proti» musia byť presvedčivo pravdepodobné.
No otázka toho «čo je to pravda?» je v sporoch, ktoré prebiehajú v takomto duchu tradícií, neriešiteľná, hoci v mnohých z nich ani k takej otázke nedôjde. Nakoľko v davo-„elitárnej“ kultúre je tento druh vedenia polemík, jak vedeckých, tak aj spoločensko-politických — prevládajúci, tak Bernard Shaw ich všeobecné odmietnutie vyjadril aforizmom: «Nikdy sa nehádaj, ale stoj si pevne na svojom». A to je správne, ak to «svoje» — je subjektívnym priblížením sa k istine, ktoré je dostatočne dobré na riešenie životných problémov."