Lexa,
ďakujem za reakciu aj za tip na zaujímavého autora. Ten môj článok, respektíve diskusný príspevok, treba chápať hlavne v tom kontexte ako bol písaný. Bol reakciou na súčasný moderný trend, náuku zotrvávania vo svojom "strede", kde som sa snažil nájsť zdroj odkiaľ pramení, a poukázať na plusy a mínusy tohto moderného chápania ezoterického smeru.
Čo sa týka pôvodných učení, tam to takmer vždy je tak, že pôvodní učitelia nejakých náuk rozprávali o inej náuke, než aká z nich neskôr bola vytvorená. To sa týka aj Mojžiša, Krista, Mohameda a pravdepodobne aj Budhu a ďalších. Ak máš informácie v tomto smere o Budhizme, kľudne o tom píš. Ja sa však vyjadrujem prevažne k tým popularizovaným, masovým formám rôznych filozofii a náboženstiev, pretože tie sa najviac týkajú širokého spektra ľudí a snažím sa do toho vniesť trochu rozlíšenia.

K tomu čo píšeš, mňa by celkom zaujímalo, akú alternatívu buduje budhizmus v snahe urobiť svet lepším?
Čo sa týka zdanlivého rozporu s Jefimovom, ide o nepochopenie sa. Totiž ani ja nie som za priamy boj proti zlu, porazenie zla nie je cieľ, ale sprievodný efekt. Ide skôr o to, aby ľudstvo dosiahlo svoj predurčený geneticky prednastavený potenciál, aby sa zladilo s Prírodou i Bohom, a potom... potom si bude môcť vytýčiť nové ciele. Popritom, v rámci získania rovnováhy, bude oslobodené od toho, čo sa dnes prejavuje ako zlo, a rôznych foriem davo-"elitarizmu".
Samozrejme že aj budhizmus, v jeho masovo spopularizovanej forme, má svoje ciele, len sa obávam, že v nich nie je zohľadnené aj dosiahnutie harmonického života ľudstva medzi sebou, prírodou a Bohom.
Ohľadom karmy, alebo budúcich životov, v tom nevidím problém. Život je spravodlivý a to mi stačí, čiže nech už budú moje budúce životy akékoľvek, budú súčasťou Života, poznania a vývoja. Úprimná snaha o poznanie nie je čosi, čoho by sa mal človek báť, napriek chybám, ktorých sa nepochybne tiež dopúšťa.