Áno aj..
Z mojej skúsenosti je ale celkovo najväčší problém
v morálke, v eufemizme..tzv. "hodnotovom manažmente",
resp. lojalite.."integrite" voči firme..jej skutočnému majiteľovi, tvorcovi, ktorí žiaľ väčšinou doteraz neprekonali egocentrickú pubertu

T.j., skutočné ciele bývajú na rozdiel od deklarovaných
žiaľ dnes stále ešte postavené vyslovene amorálne,
antispoločensky.

Preto, aj keď sú niektoré položky cieľového vektora dosiahnuté,
má väčšina firiem..hlavne korporácii veľké interné personálne problémy. Vnútrosystémové napätie.

Akonáhle im veľmi opatrne čo i len naznačíte kde presne je problém (vždy rovnaký) a prípadne ako sa dá elegantne a snízkymi nákladmi riešiť, nastáva u biorobota panika, lebo jeho OS signalizuje konkurenčný koncept.
Tam peniaze z ich pohľadu zrazu paradoxne okamžite stratia hodnotu a nikoho viac nezaujímajú.
Idú tvrdo politicky.

T.j., ich v podstate ani nezaujíma, že by mohli reálne stabilizovať firmu a prísť zaslúžene dokonca k ešte väčšiemu zisku, keďže by spoloČnosti začali prinášať to, čo ona skutočne potrebuje a nie fiktívne - marketKingovo (viď technológie vytvárania umelého dopytu, umelého nedostatku, deprivácie, etc.)

Sranda je to, že prví správcovia klubov akcionárov a metodický dozor (moderný politruci) HR generalistov, ktorí to pochopia, nie len že poriadne zarobia, ale prirodzene ovládnu trh..

Tož treba sa s DVTR po týchto skúsenostiach obrátiť na stredné a menšie firmy s max. niekoľko 10-100 ľudí (v SK-CZ podmienkach). V GER, FR a ENG existuje trochu inách katogorizácia jednotlivých business class.
Dinosaury, veľké káporácie začnú robiť zmeny až vtedy, keď im ráno prebudené cicavce začnú nohy, základne obhrýzať.
Následne buď vzlietnu, alebo..
Nič netreba zbytočne ničiť..
Recyklovať, ako správni moderní hipsterskí ekoteroristi :D