Ahoj Pe-tri,
vďaka za pripomienky. Začnem takto:
2. - tu s tebou samozrejme súhlasím, tiež to vidím tak. Ide len o to, že pri článkoch a prekladoch má každý nejakú prioritu, no a ja sa snažím o pochopiteľnosť pre širší diapazón ľudí. Preto som si vybral prístup štýlom podobenstiev.

1. Tu nie som si istý na ktorú časť textu narážaš. Veď materiálnu podstatu má takmer všetko, a z nemateriálnych viem vymenovať len Tvorcu. O hmote možno hovoriť trochu alegoricky ako podskupine materie, ľudia si zvykli hmatateľné veci nazývať hmotnými a nehmatateľné, no existujúce, nehmotnými. Pri rozlišovaní živých objektov od neživých je to komplikované. VP Životom nazýva súbor "Stvorený Vesmír" + "Boh", to sedí aj na termín Objektívna realita, no v prípade Života ide chápanie inej stránky/aspektu Objektívnej reality.
Ak sa bavíme o materiálnych objektoch v ktorých sa prejavuje život (materiálnych preto, lebo teraz nehovorím o Bohu), tak aký prejav najviac charakterizuje život? Tých prejavov možno vymenovať veľa, ale myslím že k najvýraznejším prejavom života v nejakom objekte je prejav riadenia. Prítomnosť riadenia, zmysluplného ovplyvňovania vnútorných a vonkajších procesov svedčí o prítomnosti vôle (ktorá je zdrojom riadenia), no treba presne určiť relatívne primárny zdroj riadenia, pretože priemyselný robot tiež demonštruje proces zmysluplného riadenia, no nie svojej vôle, ale vôle programátora.
No na druhú stranu, aj všetko organické je stvorené a svoju dna (potencial) si celkom istotne nesformovalo samo aktom svojej vôle. Takže všetko čo leží v koryte Božieho predurčenia (nie Zámeru) je v podstate zdrojovým kódom stvoriteľa, ktorý doň okrem pevných nastavení (pevný kód každej matrice a hranice dynamických možností a variant vo vnútri matrice) vložil aj dynamické, mnohoviariantné prvky. Takže možno sa domnievať že absolútnym (nie relatívnym) primárnym zdrojom vôle všetkého živého je Tvorca
No ako rozoznať skutočný život od obyčajného naprogramovaného algoritmu? Veď inak by sme životom mohli nazvať aj umelú inteligenciu... V dnešnej dobe strojov a UI možno si ten rozdiel ľahšie uvedomiť, hoci ani to nie je úplne jednoduché. Hoci aj telo a duch živých bytostí sú z matérie, riadia sa objektívnymi zákonitosťami a v danej "živej" podobe sú algoritmom, rovnako ako stroj s Umelou Inteligenciou, predsa len je tu rozdiel a nemýslím tým zložitosť systému. Rozdiel je v tom, že stroj je iba algoritmus, imitujúci živú bytosť, no človek okrem toho že všetko, vrátane psychiky v ňom prebieha algoritmicky, tak jeho vnemy sú skutočne živé!!! To čo žije aj reálne vníma, kým stroj to iba imituje. Je to podobné ako rozdiel medzi knihou ktorá leží zabudnútá v kute, a knihou ktorú niekto číta. Obe kniha majú obsah, ktorý odráža čosi živé a zmysluplné, ale kým ju nik nečíta, sú to len mrtve písmená. Tieto mrtve písmená oživuje vedomie človeka, a príbeh neožíva v knihe ale v nás.
Takto "mrtve" telo a ducha (algoritmy materie) oživuje duša, ktorá nie je z materie ani z tohto sveta, a nie je ani druhom tela (ako duch). A rovnako ako tú knihu, Tvorca svojim vnímaním oživuje všetku inak mŕtvu aj keď vysoko organizovanú matériu.

Ak sa bavíme o materiálnom Vesmíre, tak poznáme:
Božieho Predurčenie - je množinou všetkých možných variant existencie Vesmíru a všetkých procesov v ňom. Všetko čo leží v predurčení je to predurčil Tvorca a je určitým spôsobom pre Neho prípustné. A čo v predurčení neleží, tak taká možnosť objektívne uskutočniteľná nie je.
Nezdá sa my zmysluplné predpokladať, že jednou z variant Predurčenia by bolo stroskotanie celého Vesmíru na nejakej banálnej chybe. Skôr ono určuje hranice všetkých matríc, aby jedna každá matrica držala v hraniciach všetky vložené, a aby celý proces napriek rôznych "odchýlkam od normálu" bol stále práceschopný a schopný návratu do rovnováhy. A mnohovariatnosť predurčenia predstavuje aj množstvo odchýliek od ideálneho priebehu.
Zámer - ten predstavuje jednak ideálny priebeh každého procesu, ideálnu variantu, ale aj cieľ každého informačného procesu.
Ak teda vnímame celý Vesmír ako algoritmus, informačný proces, ktorého najvšeobecnejšími popisnými kategóriami sú Matéria,Informácia,Miera, - potom tu máme množstvo hierarchicky vložených objektov MIM, ktoré sa skladajú z algoritmu (miery), s ostatnými objektami sú spojené sieťou priamych a spätných väzieb cez ktoré prúdia informácie. Pritom tieto informácie sú sami tvorené ďalšími MIM objektami, lebo každý objekt má svoj vnútorný algoritus, no ako celok predstavuje Informáciu, ktorá je na konci životného cyklu objektu absorbovaná a spracovaná iným objektom, presnejšie jeho algoritmom. Preto orech (semeno) má svoj vnútorný algoritmus, ktorý v rámci svojho životného cyklu a komunikáciou s pôdou sa môže rozvinúť do stavby stromu. No orech, ako informácia, poslúži nášmu telu keď ho zjeme, kde sa transformuje na inú formu existencie. A pretože celý Vesmír je komplexný organizovaný proces, možno povedať že predurčený Zámer má každý informačný objekt, teda aj kus skaly - je tiež súčasťou mnohovariantného scenára, i keď zrejme pasívne.

No osobne by som si netrúfal obmedzovať život len na objekty ktoré disponujú metabolizmom. Môže to dopadnúť ako Einsteinové trúfalé tvrdenie, že rýchlosť svetla je najvyššia možná rýchlosť vo vesmíre... Alebo mudrcov čo formulovali termodynamické zákony, dokonca vyhlásili že perpetuum mobile druhého druhu nie je možné, čo nezodpovedá realite.. Skrátka, aj keď ľudia objavili pár zákonitostí, stále nepoznajú zákonitosti všetky, a generalizovať ich na úroveň celého vesmíru je omyl. To isté sa môže týkať aj charakterizovania živých organizmov... Možno vylúčiť, že nie je živý elektrón? Zem... Galaxia? Ťažko! Najmä ak tým myslím, že v prípade živého organizmu informácia nezostáva len v rámci objektu a okolitého systému materiálneho sveta, ale prúdi jak mimo stvorený materiálny svet, tak aj doň. Čiže pod živým organizmom myslím niečo, čo má priame a spätné informačné väzby mimo stvorený Vesmír.

3. Nemyslím že ide tu o chybu... Ak totiž zomrie pár jedincov, tak z hľadiska Vesmíru to prípustné je, ak zomrie celý živočíšny druh v celom Vesmíre, tak to prípustné nebude. Leda ak by šlo o vývojovú transformáciu.
Veď vieš že v riadení sa môže zúčastňovať množstvo jednotlivcov a tímov, ale celkovú zodpovednosť za celkový proces musí niesť jeden človek. Preto akú logiku má, ak Tvorca ako hlavný šéf a ten čo predurčil všetkému cieľ - nedopustí úplné vymretie nejakého druhu vo Vesmíre, no nejaký jeho manažér (podriadený systém) si spraví po svojom, a uľahčí prácu likvidáciou nepohodlného druhu... Jednak - tu ide očividne u takéhoto manažéra o nechápanie objektívnych zákonitostí a krátkozrakosť. A po druhé, nemyslím si že takáto možnosť vôbec je. Všetko má určené medze odkiaľ pokiaľ môže operovať. Aj proces ničenia má svoje hranice, aby nenarušil statiku celého systému.
- ad: rakovina slinivky. Nemoc je reč života pre tých, ktorí rozumia jeho slovám. Vnímavý človek dokáže mnohým veciam predísť. No ako som už písal, ak zomrie jeden človek, stále ešte nezahynul celý druh, čo je diametrálny rozdiel.
Mamuty, síce vyhynuli, no iste nie celovesmírne. Na druhu stranu, stále ich možno oživiť a naklonovať, a možno došlo v prípade v mamuta v minulosti k nejakej forme vývojovej transformácie, ktovie.
Homo sapiens, možno existuje aj inde, nie len na zemi. Preto teoreticky by na Zemi vyhynúť mohol, no môj optimizmus vyplýva z mnohých náznakov, ktoré boli ľudstvu dané Zhora opakovane. Samozrejme, vo všetkom čo som vyššie opísal sa môžem mýliť, pretože tiež som mohol prehliadnuť niečo dôležité...