Áno, na samovraždu je vždy nejaký dôvod, dôvody.
Pomalú i rýchlu.
Nepoznám prípad, že by tak nebolo.

Druhá vec je, že si to obete neuvedomujú
a tak dôvod na recidívy pretrváva,
aj keď sa dotyčný-á, hoc i len občas,
z cesty zarúbanej zoskočiť snaží..

Ten človek je naozaj v prvom rade obeť.
Samozrejme v neposlednom rade spolu so svojimi blízkymi.
Je nešťastné hádzať vinu hlavne na neho,
i keď to býva tak "prvoplánovo".
Nebezpečné je, že často potom "peklo na zemi"
smrťou toho chudáka neskončilo..

Ono aj vo všeobecnosti neradno obviňovať tých,
čo len zlomok chyby nesú..

Ťažko je mi predstaviť si konšteláciu,
kde by dotyčný objektívne viac,
ako čo i len 5-7% zodpovednosti niesol.
Podobne pri vraždách, znásilneniach, deviáciách, etc.
(odhliadnuc teraz od samotnej viktimológie,
čo by bola ďalšia kapitola).

Bo inak by sme sa od oviec (izákov davokracie),
na politikov nadávajúcich, moc nelíšili.
..aj keď sám viem, že pri osobnom zážitku je
odosobnenie sa a hľadanie nadhľadu veľmi, veľmi ťažké.
Na to sú však skutoční kamaráti..blízki,
ktorí nám ho poskytnúť pomôcť môžu