"...človeka, nie hluchého k Jazyku Života, v ktorom každá udalosť má Zhora človeku adresovaný objektívny zmysel, ktorý je človek schopný subjektívne pochopiť jak mierou jemu vlastnej pravovernosti, tak aj mierou jemu vlastnej nečestnosti."

- V tejto vete je krásne vidieť pravý zmysel slova "pravednosť" (pravovernosť, spravodlivosť, svätosť). To znamená, že rozumieť jazyku Životných udalostí možno tým viac, čím viac je človek naladený na rovnakú "vlnu" ako Boh-Tvorca všetkého, čím viac je schopný priblížiť sa chápaniu zmyslu Jeho Tvorenia, zákonitostiam okolitého Sveta, rovnováhy, harmónie, miery... Samozrejme tento potenciál sa človeku otvára, ak si to úprimne želá... To je cesta "pravednosti" (spravodlivosti, chápania objektívnej reality a v podstate skutočnej komunikácie s Bohom). Odmietaním, dosahuje mieru nechápania Života, skĺzava k "poročnosti" (nečestnosti, skazenosti, zvrhlosti)

Ohľadom slobodnej vôle.
- pri čítaní textu možno nepriamo pochopiť, že VP "slobodnú vôľu" predkladá ako termín. Nie teda ako čosi, čo možno chápať ľubovoľne. Sloboda, tu nie je chápaná ako všetkosidovoľovanie. Ale ako sloboda od niečoho... od čoho? Slobodná od vnucovania Bohom svojej vôle a predstáv. Minimálne v zmysle ľudských kazateľov, ktorý často zastrašovaním a uvedením ľudí do omylu vnucujú svojim ovečkám svoj "duchovný program". To znamená že na svete je dopúšťané všeličo, na dôkaz toho, že Boh vôľu ľudí neznásilňuje... No vôľa nie je slobodná od škodlivých vplyvov, ak je v područí rôznych ľudmi stvorených egregorov, teda kolektívnej psychiky rôznych vieroučení a iných škodlivých/degradačných mánií. Avšak vôľa "závislá" na Harmóniu tvoriacich veciach, sledujúcich Zámer, sa za neslobodnú nepovažuje. Pretože sloboda od všetkého už z princípu existovať nemôže. A ak má každá vec nejaký predurčený cieľ, ten sa za prekážku prirodzene nepovažuje.