Miki CZ
Boh je hlavne Tvorca. Pripisovať mu nejaké ľudské vlastnosti s puncom dokonalosti je spôsob ako vliezť do slepej uličky (napr. že boh je dokonalá láska).
Je zbytočné ak ľudia šermujú so slovami ako dobro, zlo, láska, spravodlivosť, keď objektívny zmysel týchto slov poriadne nechápu. Je to skoro ako v tom videjku o kapuste, koze, človeku a Bohu.
Boh stvoril predovšetkým Matricu stvoreného sveta, základný scenár pre tento vesmir (tvarnyj mir). Matrica je niečo čo predstavuje koncept a rôzne varianty vývoja. Možno to ľubovoľne detailizovať, ale iba v rámci hranic ktoré matrica dovoľuje.
Pojem dobro a zlo je subjektívne. Je totiž konkrétne pre každého jedinca špecificky. To čo my vnímame ako dobro a zlo, je súčasťou božieho predurčenia (hraníc matice - scenára), no je aj ideálna stopa vývoja - Zámer, a naše subjektívne vnímanie dobra a zla zažívané v našom živote nás kormidluje k tomuto Zámeru - ideálnej stope vývoja. Ak tomu vzdorujeme, ten tlak čo vnímame ako zlo, sa prenáša na čoraz širšie okolie a na čoraz dlhšiu periodu času života spoločnosti. No každá perioda sa raz nutne uzavrie.
Tak ako extrémne zlo človeka paralyzuje, tak aj extrémne dobro vedie k stagnácií. Preto je človek uprostred, aby sa harmonicky hýbal vpred. Aj antagonistické svaly na kosti (napr. biceps a triceps) si udržujú svoj svalový tonus, lebo je to ideálny stav pre ľubovoľný pohyb... Harmónia neznamená absenciu subjektívneho zla, ale ten správny tonus, správnu mieru, ktorá človeka nebrzdí, ale umožnuje mu ideálne kormidlovať smerom k Zámeru (tam už našepkáva svedomie a reč životných okolností)