Netvrdím, že také zaťaženie vo všeobecnosti nie je možné, iba sa pýtam: Aký má zmysel? Pozemský človek sa nezriedka snaží uviesť iného človeka do „nemožných“ podmienok, ale v prípade HNR vylučujem svojvôľu aj samoľúbosť a z nich vychádzajúce postupy.

Netvrdil som, že objektívna realita určite neexistuje. Znova sa však pýtam: Aký zmysel (pre mňa) má skutočnosť, ktorá je za hranicou môjho poznania? Alebo aký zmysel má „skutočnosť“, o ktorej nikto nič nevie? Mám skúsenosti, ktoré naznačujú, že skutočnosť je objektívna iba čiastočne. Vám sa nikdy nestalo, že rovnaká skutočnosť mala pre Vás iné dôsledky ako pre niekoho iného? Netvrdili ste v rámci svojho n+3. zmysluplného poznatka, že medzi jednotlivcom a jeho prostredím (kolektívom) je obojstranná závislosť, čiže „objektívna realita“ je v nejakom zmysle závislá od nášho vzťahu k nej?

Nápad s hranicami objektivity bol náhly, nie celkom domyslený, čo som netajil, a taký zostal doteraz. Napriek tomu mi stále nepripadá úplne uletený. Možno by sa niečo mohlo formulovať trochu presnejšie.

Znova, netvrdil som, že démonizmus môže dokonalosť dosiahnuť. Nikdy ste nepočuli o osobnosti démonického typu, ktorá svoj démonizmus „úspešne“ rozvíjala „od zlého k horšiemu“?

Hľadám a v článku uvedenom hore som našiel tvrdenia, ktoré mi nepripadajú ani v súlade so skutočnosťou, ani pravdivé. Na najväčšie nezrovnalosti s mojím subjektívnym poznaním som poukázal. Namiesto vecnej diskusie útočíte osobne na mňa a z výšky svojho nadhľadu mi odporúčate, čo mám robiť. Rozhodnutie, či zostanete v tom, čo ste už našli, nechávam na Vás.