Výraz „potencionálně dobrým Člověkem“ by som nahradil výrazom „podstatou najbližší k Človeku“, čo znamená toľko, že patríme k ľudskému druhu. „Zatížení získané v prenatálním věku“ nepripúšťam, lebo „zatížení“ predpokladá zodpovednosť, ktorá sa získava hlavne po narodení a pred ním je z tohto pohľadu zanedbateľná.

„Štartovaciu pozíciu“ nevidím, lebo človek preberá zodpovednosť postupne. V zmysle môjho príspevka vyššie sa „výchovou“ formuje chápanie, ktoré následne ovplyvňuje vôľu. Zdôrazňujem, že ovplyvňuje, neriadi ju.

Problém mám aj s „objektívnou realitou“. Podľa mojich skúseností je skutočnosť „objektívna“ len úmerne našej nezodpovednosti, čiže „objektívne“ sú veci, za ktoré sme neprevzali zodpovednosť. Dôsledkom je, že „individuální míra chápání objektivní reality“ je vlastne poznanie hraníc vlastnej zodpovednosti (ale týmto si nie som celkom istý ;-) ). Náčrt postupu poznania sa mi veľmi páči.

N+2. zmysluplný poznatok zodpovedá skutočnosti len čiastočne. Neberie do úvahy, že aj neľudské (démonické) formy sa vyvíjajú ku svojej „dokonalosti“.