Aj tento môj príspevok z inej diskusie k inému článku, sem hodne pasuje:

Áno, neviem, prečo by som mal byť nacionalista alebo patriot, a byť za každú cenu nekriticky hrdý na svoj národ a vlasť. Ja si budem vážiť podľa mňa všetky dobré veci, ktoré naši predkovia spravili a vybudovali, nebudem spoločnosť, v ktorej som sa narodil, okrádať, ničiť a zapredávať, ale to neznamená, že sa nebudem snažiť naprávať tie podľa mňa špatné veci. Tiež nebudem bezhlavo a posadnuto lipnúť na (zlo)zvykoch, tradíciách, rituáloch, dogmách a určitej kultúre, len preto, že pochádzajú od našich predkov. A čo, keď pochádzajú? Sú snáď absolútne platné, nemenné a nemôžem prehodnocovať ich správnosť, praktickosť alebo morálnosť? A to kde je napísané? Nacionalizmus je u mňa niečo ako súbor nemenných a absolútne platných (zlo)zvykov, tradícií, rituálov, dogiem a kultúry, kde sa už ľudia moc nezamýšľajú nad tým, či sú správne alebo nie. Kultúra nemôže zostať ako zakonzervovaný skanzen a tiež by sa mala neustále vyvíjať k lepšiemu, rovnako ako spoločenský, politický a finančný systém, najlepšie ku skutočne Ľudskej kultúre svedomia. (Zlo)zvyky, tradície a rituály skôr zamedzujú tomuto vývoju. V podstate každý duševne normálny/zdravý človek vo svojom vnútri chce, aby všetci ľudia na Zemi žili v mieri. K tomu ale potrebujú dať na 1. miesto vo svojom živote a kultúre morálku a metodológiu. A keď sa to raz naučia, tak potom zistia, že sú im všetky tie (zlo)zvyky, tradície, rituály, dogmy a relígie úplne k ničomu a nepotrebné. Ak dajú na 1. miesto morálku a metodologický prístup k riešeniu životných úloh a problémov seba samých a celej spoločnosti, teda vybudujú skutočne Ľudskú kultúru svedomia, tak v podstate nebude záležať na spoločenskom zriadení, systéme alebo ideológii (bez ktorej štát/spoločnosť nemôže fungovať), na ktorých sa ľudia dohodnú.