Re: Re: pár postrehov k biblii

bigos | 10.02.2016

Ľudský duch je duchovná podstata človeka. Človek je trojjediná bytosť – duch, duša telo (fyzické telo, vedomie, podvedomie). Ľudský duch disponuje určitými schopnosťami, pri správnom pochopení jeho podstaty a pracovaní s ním človek môže dať silu svojej viere. Schopnosťami ducha človeka sa zaoberajú rôzne náboženstvá a duchovné prúdy. Sčasti aj sekulárna psychológia uznáva silu ducha človeka, aj keď ho pozná len ako „podvedomie“. Duch je v skutočnosti niečo viac ako podvedomie. Duch človeka, ak to tak môžeme nazvať, je miesto kontaktu s Duchom božím. Pôvodné učenie Krista je úzko spojené s ľudským duchom a jeho vzťahu k Duchu božiemu. Napríklad Ján v evanjeliu v 4.kapitole píše: Boh je Duch a tí, ktorí ho vzývajú, musia ho vzývať v duchu a v pravde. V tretej kapitole Jánovho evanjelia Kristus hovorí: Ak sa nenarodíte z vody a Ducha, nikdy nevojdete do kráľovstva božieho. Tiež Pavel v už spomenutom liste Korinťanom v druhej kapitole píše: Veď kto z ľudí vie, čo je v človeku, ak nie duch človeka, ktorý je v ňom? Tak, ani čo je v Bohu nepozná nik, iba Duch boží. V tejto práci sa tiež spomína jedna Pavlova pasáž z listu Korinťanom: On nás uspôsobil byť služobníkmi Novej zmluvy, nie litery, ale ducha. Lebo litera (mŕtve slovo) zabíja, Duch oživuje. V pôvodnom Kristovom učení je to dobre rozpracované. Lenže cirkev to ľudí neučí, pretože to nechápe a z pôvodného učenia sú súčasťou náboženských obradov len úlomky. Krátke pasáže, čítané texty, ktoré sa stratia počas celej mŕtvej liturgie.
Ľudský duch je energia človeka, ľudskej bytosti. Boží Duch je energia Boha. A sila ducha je viera. Niekde v prácach Vnútorného prediktora som zachytil citát z Matúšovho, aj z Markovho evanjelia: Verte, že ste dostali všetko, čo prosíte, budete to mať. V Markovom evanjeliu je to trochu dlhšie, je to v 11 kapitole, niekde okolo verša 20. Človek má vnútornú energiu (ducha), ktorej tvoriacou silou je viera. Viera nie vo všeobecnom zmysle ako napr. pozitívne myslenie. To je len časť. Viera v úplnom zmysle znamená bytostný vzťah k Bohu (HNR), rozpoznanie a spolupráca s jeho zámermi podložená najvyššou možnou mravnosťou. Kapacita, prípadne schopnosti ľudského ducha sú obmedzené (vplyvom kultúrnych stereotypov, vnímania, miery porozumenia človeka), ale v spojení s Duchom božím obmedzenia padajú. Slovami Krista: všetko je možné tomu, kto verí.

Přidat nový příspěvek