Autori dobre vystihli podstatu citátu z druhého listu Korinťanom: „litera zabíja, duch oživuje...“ Naozaj je tam myslený Duch boží, malo tam byť v prekladoch veľké písmeno. Zvláštne je, že rôzne kolektívy prekladateľov si to nevšimli. Napr. v 1.knihe Mojžišovej je napísané: boží Duch sa (niektoré preklady hovoria oživujúco) vznášal nad vodami. U Pavla tiež nájdeme slovné spojenie oživujúci Duch v liste Rimanom, 8 kapitola: ...zákon Duch života v Kristovi, oslobodil ťa od zákona hriechu a smrti. Iný preklad by mohol byť: zákon oživujúceho Ducha ťa oslobodil od zákona hriechu a smrti. Nová zmluva bola napísaná v starogréčtine (koiné) a v slove „pneuma“ (duch) nebolo rozlišované veľké a malé písmeno. To robilo aj rôznym prekladateľom biblie problém, pretože nie vždy vedeli identifikovať, kedy je v biblii myslený duch ľudský a kedy Duch boží.
Myslím, že v tejto kapitole nie je celkom správne uvedená časť o tom, že Nový zákon nikde nenaznačuje, že by sa Ježiš považoval za niečo viac. Ježiš sa nepovyšoval nad svojimi súčasníkmi podľa tela, to je pravda, ale biblia obsahuje výroky „Ja som“, ktoré Ježiš povedal a ktoré naznačujú, že mal jasné povedomie o rovnosti s Bohom. „JA“ – JA SOM – ekvivalent "Ja Som" zo starej zmluvy (prevažne prekladané ako „Som, ktorý som“) V Jánovom evanjeliu je viac takých odkazov, napr: Ak neuveríte, že JA SOM, umriete vo svojich hriechoch. Tiež Ježiš v hádke s farizejmi hovorí: skôr ako bol Abrahám, JA SOM...“ Podobne aj označenie „Syn Človeka“. Je ním bežne označovaný človek v hebrejskom ponímaní, ale toto označenie sa spojuje s Danielovým proroctvom. Daniel 7.kapitola verše 13, 14 – „a v nočnom videní som videl kohosi ako Syna človeka, jemu bola odovzdaná vláda a kráľovstvo....“ V evanjeliách sú miesta, kde Ježiš hovorí, že Syn človeka musí trpieť. Použitím tohto termínu sa on sám identifikoval s postavou z Danielovho proroctva.
Ešte pár postrehov: V podstate sa dá súhlasiť v tejto práci s postojom kolektívu autorov k pravoslávnej cirkvi, o nič lepšie nie je na tom ani rímska sekta. Ale mám pochybnosti o nezaujatom stanovisku k biblii. Čiastočne sa mi zdá vnímanie biblie len z uhla pohľadu biblického (rímsko-judaistického) konceptu zotročenia a tiež sa mi zdá, že biblia nie je docenená v celej svojej hĺbke. Počas celej histórie bola biblia neustále potlačovaná do úzadia. Zaujímavý je aj vývoj spoločnosti vo vzťahu k biblii. Napr. v čase osvietenstva - jeho produkt liberálna teológia – spochybňovanie biblie – sa dnes vyučuje na teologických fakultách ako „vedecká teológia“ V dôsledku tejto výuky sú teológovia školení „kriticky“ zvažovať každé písmenko v biblii (život nie je v mŕtvom písmene ale v duchu). Prevažne dochádza k popretiu všetkého nadprirodzeného, čo sa píše. Takto sú dnes programovaní študenti teológie, ktorí majú šíriť posolstvo biblie. Ak skúmame dejinnú líniu vo vzťahu biblia – ľud, vidíme, že ľudu bolo „cirkvou“ od istého času upierané právo oboznamovať sa s bibliou. Neskôr prišli časy predreformátorov a reformátorov, kedy sa preložená biblia dostáva opäť ľuďom do rúk. Netrvá dlho a prichádza osvietenstvo, humanizmus a renesancia – teda opäť smery, prúdy (ideológie?), ktoré sú zamerané proti biblii. Spochybňovanie nadprirodzeného, zavedenie historicko kritickej metódy skúmania Písma atď...Keď to zhrniem, vidíme jednu líniu – boj proti biblii. Najprv bojuje „cirkev“ (manipulatívna mocenská sekta parazitujúca na nevedomosti ľudu). Zavádza liturgiu v latinčine, povolené sú len tri liturgické jazyky – hebrejčina, gréčtina a latinčina, (ktorým ľud nerozumie), v ktorých je možné čítať bibliu. V tejto súvislosti musíme spomenúť Cyrila a Metoda, ktorí priniesli Slovanom Písmo v rodnej reči. Možno poukaz na zvláštne vyvolenie slovanského ľudu(?). Zavedením troch liturgických jazykov došlo k tomu, že cirkevná hierarchia odstrihla ľudí od poznania, ktoré sa v biblii nachádza. Keď už došlo k zverejneniu a prekladom biblie do normálnych jazykov vplyvom reformácie, dochádza k útoku prostredníctvom zavádzaných ideológií, ktoré spochybňujú základy biblie a robia z nej bezcennú knihu. Opäť je tam viditeľná snaha držať ľudí od poznania, ktoré biblia obsahuje. Otázka je prečo....