Ja som len udovi namietal, že "Boh" nikoho nechráni a dobrí ľudia sú mu ukradnutí (nižšie vysvetlím prečo, si to myslím). Preto som sa aj potom zamyslel nad tým, čo je to "Boh", aby som demonštroval argument, ktorý by potvrdil moje prvotné slová, že "Boh" nikoho neochráni, ani nezabije. A takto som dospel k záveru, že "Boh" nemá slobodnú vôľu a svedomie (v ľudskom ponímaní) a nie je to žiadna bytosť, aby mohol niekoho ochraňovať, alebo zabiť. Sú to nejaké absolútne zákony, ktoré možno vyvierajú z nejakého jedného bodu, alebo sú tu možno už odjakživa, ktoré keď človek nedodržuje, tak jasné, že príde "Boží trest" (chápať silne obrazne). Alebo inak: keď budeš liezť banksterom do kapusty, tak skončíš zle-nedobre, ako všetci tí "dobrí muži" pred tebou a ani "Boh" ti nepomôže. Taká je realita/prax. Potom som sa tiež zamýšľal nad tým, že či je vôbec človekovi súdené niekedy spoznať absolútno, celú objektívnu pravdu, ktorú "pozná len Boh" (možno že je, len nám v tom všemožne bráni zákulisie). Ak nie, tak je úplne namieste, aby dialektickí materialisti zaradili do svojho slovníka a svetonázoru aj slovo "nadprirodzeno".