Popularizácia marx–leninizmu bola beh na dlhú trať a najmä v prvej priorite na niekoľko generácií. Raz sa s tým muselo začať. Kto si tú teóriu naštudoval, začal sa na dianie okolo seba pozerať inými očami a dokázal nielen pochopiť, čo sa okolo neho deje, ale aj ozrejmovať to svojim známym a najmä svojim deťom. Potom za pár generácií by už nebolo také jednoduché napríklad vyvolať v záujme tých na vrcholku pyramídy vládnutia nejakú tú nežnú („sametovou“) revolúciu. Tvorcovia tejto teórie neboli hlúpi a dobre vedeli, ako dopadajú tie rôzne kapitalizmy a im podobné, ktoré im v mladosti vtĺkali do hláv, ale efekt bol opačný. Mladí z toho mali v lepšom prípade srandu a neverili tomu ani náhodou. Cesta tadiaľ jednoducho neviedla, chcelo to čas.

Ak niekde nič nevidím, neznamená to, že tam nič nie je.