Hox, takže už rozlišujeme význam-zmysel-obraz-objekt(denotát)..., čo je pre tento prípad možno viac, ako treba a "Occamova britva" v takýchto prípadoch reže neúprosne a môže pôsobť na akúkoľvek teóriu fatálne..
Pre dobro veci skúsim navrhnúť takýto postup: s teóriou MIM problém nemám (okrem iného je preto, lebo je to vlastne propedeutika k úvodným kurzom metafyziky, pričom sa vždy rieši vzťah: subjekt-objekt-jazyk; prípadne význam-zmysel-denotát, a pod.) Najprv by sme si teda asi mali vyjasniť odstavec 2 a 3 a to, na čom sa dúfam terminologicky zhodneme, potom aplikovať na odstavec 1 - teda povedzme ontológiu MIM. Nateraz len toľko, že ak by bol význam subjektívnou a nie intersubjektívnou kategóriu, asi by sme si tu nepísali. Ale zmysel (spôsob danosti denotátu), to je už niečo celkom iné. Výrazy/"deskripcie": "najjasnejší objekt na večernej oblohe" a "najjasnejší objekt na rannej oblohe" mal predsa v antike celkom iný zmysel-dokonca reprezentoval dve rozličné božstvá (takže vlastne šlo o analytický výrok "zornica=večernica", len s tým, že gréci netušili, že dvoma výrazmi označujú ten istý objekt) ... to je len jeden, historicky najznámejší, no uznávam, nie najelementárnejší príklad na tento pomerne elementárny fakt - intersubjektívnosti významu. Na ďalšie asi bude treba viac času. (Okrem iného aj preto, že v čase, keď sa moderná meta-jazyková terminológia tvorila, naše dva bratské jazyky si akosi v niečom prestali "rozumieť"... ja s tým problém nemám, no je pracné to zohľadniť). Nechcem pri tom aby to vyznelo ako neplodné slovičkárenie, lebo realita je presne opačná. Napr. ak niekto v diskusii zahliadne tvrdenia takého druhu, že človek myslí v obrazoch a pod., tak ide o tvrdenia, ktoré nadvihujú zo stoličiek a odraďujú potenciálne vnímavých čitateľov od štúdia nesporne zaujímavej KSB... a to asi žiaduce nie je.