..... Z mier ja najdôležitejší čas, plynutie od toho Planckovho až po nekonečno.
Dialektický materializmus nieje ešte zrelý do šrotu, len nieje kreatívne rozvíjaný - potenciál na to má aj ked niektoré minulé myšlienkové výstupy poplatné časovému priestoru žitia ideových zakladateľov sa do budúcna nesmú stať dogmou, ako sa o to snaží predkladaná kritika marxistickej dialektiky.
Marxistická dialektika dokáže do seba pojať aj dejinný prínos v poznaní väčšiny vier a náboženstiev na racionálnej materialistickej úrovni, bez minulých záverečných rezultov odmietania dejinných odkazov praktického žitia našich predkov.
Strach zo socialistických elítných teoretikov marxizmu, dufam, už pominúl. Konečne môže byť predmetom dialektického vnímania aj elita sama. Elita politicko-mocenská, intelektuálna, vedecká, ekonomická, .... je už tak samolúba, že už nevidí žiadnu inú vôlu k aktivitám, ako moc a mamon - vyhorieva spolu so systémom kapitalizmu.