Jedno treba priznať že materialistická dialektika ako tu je predkladané, patrí priestoru začiatku minulého storočia, bez pridania jedinej čiarky k jej modernizácii hlavne z poznania interakcií riadenia a všeobecného posunu myslenia. Podsúvaný konštrukt MIM je určite zaujímavý. Informácia, interakcia, nikdy sa nezastavujúcich dejov vo všetkých oblastiach nestabilného poznania, je obsiahnutý, ale povrchne detekovaným súcnom dialekticko-materialistických teoretikov.
Miera je klúčavá pre opis, stav, veľkosť, .... atď. predchádzajúceho súcna v porovnávaní pre potreby našej vzájomnej komunikácie a vytvorenie abstrakcie predstáv.
Matéria je diskutabilná, je najviac odvislá od nastavenia našich nespolahlivých zmyslových rozpätí. Oveľa vhodnejšie je zaviesť súcno priestoru - opomínaný, ale nevyhnutný základ pre dve predchádzajúce. Predstaviťsi niečo mimo priestoru je ozaj nemožné - sme v ňom stelesnený my sami, ako aj celý nami vnímaný svet a všeobecná existencia. V mojej "logike" prázdny priestor nejestvuje na úrovni atomárnej, tak na úrovni kozmologickej, či sociálných inerakcií našich variačne najpestrejších interakčných prejavov, vyúsťujúcich vo vedomie v priestore mozgu, ........