udo, veľmi podnetné, dik
... v tomto kontexte je otázka „nezamestnanosti“ síce pre mňa pekná chlapská výzva, len neviem s kým začať skôr: s ekonómom, právnikom, sociológom, psychológom...?
Takže, ak je antecedentom energetická sloboda, tak konzekventom bude nový človek so základným príjmom , udržateľným rozvojom (a hádam aj dostatočným sociálnym kapitálom)? Fajn. Ak je tak, beriem to všetkými desiatimi. Lenže ja som mal na mysli skôr to kruté „prechodné obdobie“ - keď vplyvom prebujnelej automatizácie ako sociálneho antecendentu máme výsledok človeka bez skutočnej socializácie, bez vedomia sociálneho kapitálu zviazanú hypotekárnym nedostatkom času vzdelať sa... Takže ako? Nevylučuje výsledok predpoklad? Je naozaj ten nový človek produktom, či predpokladom? (a ak je antecedentom automatizácie terajší fin. systém, ten problém to nerieši, len posúva ďalej a hlbšie...)
Ak by energetická sloboda jedným šmahom vyriešila napr. „krízu (a paradox nedostatku) nadprodukcie“, beriem to rovnako. Ako vravíš, nenechať sa vyprovokovať, len obávam sa, že aj tu analogicky dostávame nového človeka pred proces, nie ako jeho výsledok...(?)
H. Arendtová, kt. síce nemám rád, nám kedysi odkázala čosi o človeku definovanom tým, čo robí.. bez toho sa nám človek rozpadá na karikatúru, akúsi frašku človeka akého sme poznali v 20. storočí... Sme skutočne pripravení na príchod nového človeka? Optimizmom ma napĺňa už len to, že ho chceme hľadať...