Osvetlená guľa nemusí mať okraje tmavšie. Napríklad na guľu nahusto poprilepujeme drobné biele valčeky s vrchmi natretými na čierno. Úplne opačný efekt. Povrch Mesiaca je istým spôsobom netriviálny (krátery, balvany..) a zrejme dochádza k podobnému efektu. Zaznobin zrejme myslel to, že Američania na tento aspekt v ateliéri pozabudli. Dobre si rozumieme?

Keď sa inak človek na mesiac pozrie ďalekohľadom pri cca 50 násobnom zväčšení, vyzerá to asi takto:
http://icons.wunderground.com/data/wximagenew/m/Monarch/227.jpg
tak ilúzia plochosti okamžite odpadáva. Dokonca aj pri splne, keď sú biele kontúry najväčších kráterov stále viditeľné a lúče vychádzajúce z kráterov sú zaoblené ako čiary na glóbuse:
http://i1.wp.com/astrobob.areavoices.com/files/2014/09/Full-moon-naked-eye-craters-Jan29_2010_edited-1.jpg?resize=864%2C738
tento obrázok je zvlášť zaujímavý.