... stvoritel stvoril cloveka na svoj obraz, svoju podobu. AJ s cinmi. Inak to nie je clovek, ale moze byt. U najblizzsich. Dusa si telo nevybera. Duse su rozne. Nepozname ruku osudu. Spomenute je oponopono, skusme podumat, kde sme kazdy urobili chybu. Ak ide vyvoj skrz zlo, cudne to tvorenie, ale dokazuje, ze clovek je obraz stvoritelov. Do umu mu bola vlozena obrovska sila. Otazkou ostava, kde sa vzala ta chyba. Vyplyva z udalosti? V statickom obraze nie je vyvoj. Vyvoj je skryty v pohybe, dynamike, zamernej chybe v dokonalosti? Co tvori chybu, slovo, obraz, ine? Z hladiska zla je chybne dobro, z hladiska dobra zlo. Obaja maju pravdu, kde je istina? Preto nerozdeluj cloveka a cin. Su spati. My nevieme, je stvoritel jeden, ci skupina? Je stvorenie kratkodoby akt v dlhovlnnom procese, ci sam dlhovlnny proces? Ak je dlhovlnny proces, kde sa zobral impulz narusujuci harmonicnost dlhovlnneho procesu? Zaznobin mal dizertacnu pracu z parametrickej oscilacie. A vyvstava otazka, je dlhovlnny proces vysledkom stvorenia, alebo dosledok vysokofrekvecneho diania? To sme my.