Čína má, čo sa týka perspektívy penetrácie KSB/DVTR do populácie, okrem strachu lokálnych jelít o moc, o.i. ešte ďalší nemalý problém (z pohľadu jedného GP krídla "výhodu"..)

Na zvládnutei bežnej gramotnosti v Číne potrebujete vedieť nejakých myslím
cca.1000-1500 znakov, čo väčšina Číňanov zvláda.
Avšak na odborno-umeleckej úrovni potrebujete už znakov
10-12 000.
Na osvojenie výkladu modelov KSB/DVTR je ich potrebných vraj aspoň 20 000.

t.j..ak sa dobre pamätám, bo činsky som sa učil len asi pol roka a je to uź dosť dávno..

Čínska spoločnosť je teda do veľke miery stratifikovaná aj podľa gramotnosti, čo je u nás vnímané už principiálne úplne inak.
Porovnať obsah termínu "gramotnosť" z pohľadu číňana a z pohľadu "západniara", pritom nie je vôbec až tak na pohľad druhý jednoduché. Ale na pohľad 3.-4..

Toľko k výhodám piktogramového kódovania s udržateľným informačným obsahom v priebehu tisícročí a k jeho nevýhodám..
I v tomto zmysle máme v hláskovom písme, kódovaní obrazov aj isté výhody a nie len nevýhody.

btw.: zaujímavé je sledovať tieto tendencie v Egypte v priebehu tisícročí: Vieme, že klasické Egyptské hieroglyfy sú v podstate pomerne štandardizované hláskové písmo, i keď pôvodne išlo o piktogramy. Neskôr mali však tendenciu oba systémy mixovať a množstvo typov kódov sa zväčśovalo do extrémnej mnohovýznamovosti textov(plasticity formovaných matríc), čo bolo výhodou aj pri cibrení mysle..
Hieratické a démotické písma egytské sú tiež v tomto kontexte zaujímavou kapitolou..

teda..
V Číne ide v tejto veci o veľmi vážny, životný dlhodobý politický problém-výzvu-príležitosť. Dokonca vážnejśí,ako momentálne celkové sociálne napätie a iné západnému svetu často neznáme komplikácie, ktorými si naši čínski kolegovia prechádzajú.

V tomto máme my Európania, no hlavne tu, v strednej Európe, čiastočne veľmi veľkú výhodu(globálnu zodpovednosť).
Otázkou je, nakoľko ju naśe kultúry dejinne primerane využijú?