Ja by som skôr povedal že v knihe (od 3.kapitoly a ďalej) nejde ani tak o analýzu filmu Matrix, ako o rozbor a vysvetlenie objektívnej reality, a film až druhotne a to nakoľko zodpovedá realite...
To čo hovoríte, mám pocit akoby smerovalo k nihilizmu.. V tom zmysle že napr. : Nemá zmysel čítať novinové články, ktovie kto ich dal napísať.. Internet detto.. Nemá zmysel analyzovať politiku, lebo ktovie za kým stojí a nitkami hýbu zlý ľúdia a akýkoľvek môj postoj o analýzu zlých ľudí ma zákonite privedie do omylu...!!!
Ved aj Pjakin často hovorí, že on neposudzuje z akých motívov, kvôli komu a prečo konal Strelkov ako konal.. Neposudzuje jeho názory, ale jeho činy a všeobecný chod vecí... (obzvášt po jeho častej samomedializacií v Rusku)

Stopercentnu pravdu zrejme nebudeš vedieť nikdy, ale blížiť sa knej, zvyšovať štatistickú pravdepodobnosť, je celkom dobrá cesta.. Obzváť ak máš dôveru a myseľ zakotvenú v "centre" Vesmíru u Tvorcu, obchádzajúc tak všetky vložené pletúce sa medzimatrice, tak skladanie mozajky ide lepšie, už len tempo si človek musí určovať sám, aby to dokázal mentálne aj emočne spracovávať, aby nevystrelil dekel.
Niektorá infomácia, a napríklad aj film, neurobí s človekom nič, a iný stimuluje k hľadaní čriepkov:
"Kto hľadá nájde, kto klope tomu otvoria.." (Kristus). To nie je iba veta.. Len kto stavia poznanie, musí stavať aj morálku a naopak, lebo inak vzniká disharmonačný tlak, ktorý človeka zomelie. (morálka je: Ako? - zákony harmonie, a poznanie je: Čo - stavebný material; len ak poznáš odpoved na obe otázky, postavíš stabilný objekt). Tak to nejako vidim.