Pri počúvaní odpovede na poslednú otázku som si v podstate uvedomil že prirodzený výber (podobný tomu v prírode) prebieha aj na úrovni globalizácie. Teda že najväčší nepriateľ ľudstva je jeho stagnácia vo vývoji vrátane šírenie tohoto vývoja. Ak človek zostane stagnovať na akejkoľvek úrovni vývoja (či už ako natívny národ domorodcov, alebo v rozvinutejšej civilizačnej forme) stane sa skôr či neskôr obeťou tých ktorí na niektorej z priorít prostriedkov riadenia (v podstate riadenia globalizácie) dosiahnu väčší stupeň prevahy/účinnosti a zároveň sa neodkazujú svoj "štýl života" šíriť.
Ide zrejme vždy v podstate o konkurenciu civilizácií. Neznamená to síce, že vyhráva tá lepšia, to nie. Ale prevahu získava tá, ktorá sa neprestáva vyvýjať a šíriť. Ak sa niektorá civilizácia príliš odchýli od Božieho Zámeru a prekročí hranicu dopustenia, tak ju zlikviduje samotná Príroda (ekologická katastrofa, kataklyzma) následkom civilizáciou vyvolanej disharmonie v biosfere.
To znamená, žiť si na svojom kúsku zeme a nezaujímať sa o zvyšok sveta ako sa vyvíja, a potencionálne ma ohrozuje (čo by ma malo motivovať k rozvoju a zdokonaľovaniu zabezpečenia svojho systému a štýlu života) hoc aj na vysokom morálnom stupni je nebezpečné a čakanie na svoj civilizačný koniec.
To bol zrejme chtiac nechtiac dôvod zániku tak mnohích natívnych indiánskych kmeňov, ako aj dôvod zániku napríklad euroázijskej védickej civilizácie, ktorá zrejme konkurenčne lebo asi podcenila súpera, a tiež nemala ambíciu sa šíriť do sveta, a vytvárať tak prirodzený tlak prostredia (aj ako formu vlastnej ochrany) v súlade s procesom globalizácie. Prirodzené dve potreby živých tvorov je zdokonaľovať sa a šíriť sa - to je myslím podstatou samotnej globalizácie.