Mám s menou jeden zásadný problém. Ak menu (obeživo) považujem za nevyhnutné zlo pre výmenu vecí, tak dobre. Je to praktické. Nie všetci ale chcú obchodovať (aj takí sa nájdu), energiu ale potrebujú. Ak budeme svoje životné potreby viazať na matériu v hrubom slova zmysle, je to jedno, ktorá mena tu bude, je iba otázkou času, kedy ju "povolaní" skorumpujú. V dejinách je dolár asi piata rezervná mena v poradí, je akurát dátum na jej výmenu za niečo iné. Ale ak sa držím tejto doktríny (rezervnej svetovej meny, ktorú ne/dobrovoľne všetci používajú), tak idem z dažďa pod odkvap, teda žiadna zmena. El. energia sa dá slušne vyrábať, ale už nie tak slušne skladovať. Tým je spochybnená funkcia úložnej hodnoty (funkcia peňazí), čo by mohla byť výhoda i nevýhoda - vyrobím to, čo práve druhý potrebuje (?). Ale socialistické plánované hospodárstvo tu už bolo a malo svoje muchy (veľké, ako kravy). Zhrniem. Ak delegujem štát/banku na kontrolu mojich finančných/energetických prostriedkov, zvyšujem svoju závislosť na nich a znižujem svoju zodpovednosť za seba samého. Obdoba mnohých súčasných volieb.