Úplne by som nevylučoval ani možnosť, že ľudstvo, podobne ako celý vesmír prechádza cyklami (akýsi galaktický bioritmus), v ktorom je na vrchole ľudský potenciál (slobodný vôľa - schopnosť rozhodovať sa v súlade s vyšším božím zámerom) posiľnovaný, a v dolnej periode ma najslabší potenciál. Indické védy tomu hovoria Kali-yuga a Arijske védy zasa Noč svaroga. Mohlo to tak platiť aj v prípade Atlantidy, prípadne Védickej spoločnosti. Mohli existovať tisícročia v harmonií. No s ústupom cyklu mohli aj títo dokonalí ľudia začať robiť chyby, čo sa mohlo odrážať vo výchove detí a tie nemuseli dosahovať typu psychiky Človek, a to mohlo byť príčinou pádu inak vysoko rozvinutej spoločnosti.. Ale je to iba hypotéza.