Spomínam si na (myslím že) poslednú otitulkovanú diskusiu so Zaznobinom, kde spomenul, že nie je ľahké určiť kritérium, či je nejaký proces rozvojový alebo degradačný. Vtedy mi prišlo na um, že čo už je na tom také ťažké, veď (podľa mňa):

Ak vývoj nie je udržateľný ((v zmysle predpovedateľnosti) z pohľadu toho, kto si (subjektívne) stanovil také ciele, ktoré čo najviac odpovedajú najefektívnejšej ceste napĺňania (objektívneho) optimálneho predurčenia), tak ide o degradáciu.

Toto som si doteraz myslel - teraz tu však zase čítam veľmi zaujímavé vety:
"Strata súrozmernosti - z(s)ladenia je degradáciou, avšak vo vzťahu k objemnejším štruktúram môže byť degradácia niektorých čiastkových fragmentov rozvojom štruktúry ako celku. (Čiže, nielen v zmysle degradácie tendencií, odkláňajúcich sa od objektívneho optima, ale aj ako pozitívna evolúcia.)* Tak kvetný púčik prechádza púť: púčik, výhonok, kvet, plod, semeno, r(e)astlina. Aj degradácia elementov je neoddeliteľná od rozvoja systému ako celku."

Čiže:
1. Ak hovoríme o rozvoji/degradácii, tak je veľmi dôležité, k akej (veľkej) časti (super)systému naše hodnotenie vzťahujeme.
2. A najmä aj degradácia môže byť súčasťou optimálneho predurčenia (čiže moja definícia - prvý odstavec - neplatí).

Takže rozlíšiť degradáciu od rozvoja naozaj nie je ľahké a možnože Vladimír Michajlovič vedel, prečo to ďalej nerozmazávať.
Ako to teda s kritériom rozlíšenia, či ide o vývoj alebo o degradáciu, naozaj je?
Môže byť také kritérium vôbec objektívne?

(Nepýtam sa náhodou na niečo, čo bude vysvetlené v pokračovaní?)