Skôr by som sa tú otázku pokúsil tradične formulovať nie priamo(áno/nie), tak ani nepriamo(vyšetrovateľsky: "Ako si to urobil?"), ale v kontexte "miery"..ak chápete..

T.j. napr:
Do akej miery by techniky používané v jóge, cirkevných rituáloch a spevoch, klinickej psychológii, psychiatrii, či dokonca v scientológii a pod. mohli byť prospešné a korelovať so záujmami Vis Maior a aké asi skôr nie, resp. v akom kontexte určite nie?

Tam niekde asi nastáva defanatizácia a začína zdravý sedliacky rozum = normálny védecký prístup k základom rozlíšenia konrétnej pravdy a lži, spoznávanie Miery, Jeho.

Kontinuita neustáleho spoznávania noviniek bez nebezpečného "hurá systému", či paranoje z "urobenia chyby", ako nezdravých extrémov..samozrejme extrémy môžu byť tiež za konkrétnych okolností zdravé, ba až nevyhnutne esenciálne.
Napr. ak spoločnosť žije v otrokárskej koncepcii spoloNEctnosti, kde sa prakticky čokoľvek objektívne prínosné môže pre baranov na prvý pohľad predprogramovane javiť ako extrém.