Anglicko počas priemyselnej revolúcie bol na zlatom štandarde, aspoň de jure. Keď ale pozrieme hlbšie do histórie tak zistíte, že to všetko šlo na dlh hlavne u Rothshielda, pretože Rothsield po bitke pri Waterloo skúpil Bank of England v podstate za babku a za u seba vytlačené peniaze. 1. vec bola vecou podvodu a 2. vec tiež, pretože asi 20-30 rokov pred vojnou o nezávislosť USA jeden anglický kráľ podpísal zákon povoľujúci praktikovať frakčné bankovníctvo zlatníkom (z ktorých sa neskôr stali bankári). Priemyselná revolúcia ktorá bola financovaná na dlh bola sprevádzaná otrockou prácou a parazitovaním najprv v Anglicku a potom na kolóniách. Keď k tomu prirátame to, že po Rothshieldovom ťahu poľnohospodári nemohli splácať dane v naturáliách a Británia doteraz platí svoje dane do Bank of England, ktorá potom požičiava Britskej vláde.

Nehovoriac o tom, že priemyselná revolúcia prebiehala aj v Holandsku masívne používanie veterných mlynov, používali sa na všetko od odvodňovanie, cez pílenie dreva, na spracovanie tabaku až po spracovanie kakaa.
Inde sa zas používali vodné kolesá, tiahla a remene. Takže, že sa presadil parný stroj, vynález Angličana (Newcommen), môžeme ďakovať Britským priemyselníkom a praktickosti parného stroja.

Čo sa týka rastu Sovietskeho Zväzu, Stalin v podstate kopíroval Bismarcka. Stalin najprv rozšíril produkčnú základňu a potom nechal natlačiť ODPOVEDAJÚCI objem meny, pričom dbal na to aby objem meny bol KONŠTANTNÝ.
Bismarck zas robil to, že za 10% platu robotníka sľúbil vyplatiť štátny dôchodok po 70 do konca života, pokiaľ robotník zomrel skôr, tak to prepadlo štátu. Z tejto pôžičky potom financoval rozvoj infraštruktúry, pričom Nemecko mal vtedy zlatý štandard a nebyť 1. svetovej má ju možno doteraz.

Čo sa týka Atén, demokratúra v Aténach pred Peloponézskou vojnou odsúhlasovala jednu vojnovú výpravu za druhou, pretože aj po vyplácaní žoldu vojakom mali pekný zisk. S čím ale demokratúra nerátala, že môže padnúť kosa na kameň a ísť proti záujmom Sparty a keby to nestačilo, Sparta zablokovala prístup k strieborným baniam Atén. Takže Atény boli donútený riediť kovovú zliatinu meďou a raziť svoju menu vo veľkom, keď chceli platiť svojich žoldnierov a masívne verejné stavby. Pretože to po určitom čase všimli všetci Aténčania stali sa 2 veci, mince s vyšším obsahom kovu sa začali vytrácať z obehu, začali sa rásť ceny, pretože menová zásoba prevyšovala množstvo tovaru. (Paralela s Rímom a s so súčasnými USA nie je náhodná.)

Dostávame sa k hlavnému bodu môjho príspevku, menová zásoba musí byť konštantná alebo kvázi konštantná, pretože veľmi ľahko sa dá prestreliť potrebu objemu resp. môže byť zneužitá vládami na financovanie zbytočných vojen, lebo to v konečnom dôsledku vyústi k inflácie či do hyperinflácie. Preto som za komoditné meny, pretože automaticky spĺňa tieto kritériá.

Druhá vec prečo som proti energoinvariantu (okrem technických príčin, čo som tu už rozoberal). Energetických nosičov je obmedzené množstvo resp. vznikajú v obmedzenom množstve, a keď čerpáme z rezervoárov rýchlejšie ako vznikajú máme veľký problém. Možno pred niekoľkými rokmi sme práve prešli bodom, keď rýchlejšie čerpáme ako vznikajú.
Ďalšie vec, akonáhle sa objaví energetický zdroj čo dodáva "nekonečné" množstvo energie, energoinvarianta sa stane nepotrebnou, ale surovín/komodít budeme mať stále obmedzené množstvo.