Tak-tak, dobre vravíte chlapci..MaLadci..
Nemuselo o zámer ísť, námer foto-grafa,
ani o prejav matičky Aesculapa.
Bo všetky Formy, Miery naše,
podliehajú Jeho Norme, kráse.

No tak i múdry vojak okom triafa,
hoc jeho myseľ nie je piata,
i šiestej, ako zábradlia sa drží,
čo poslednú oporu mu dáva,
v prišlej búrke, vody strži.
Iba (z)myseľ Siedma mu však ruku podá,
čo prevedie ho cez komnatu číslo13,
kde úloha, zrelý plod už padá.

Isto..zaujímavostí tých.. je na obrázku viac.
Nie len dve, mohli, chceli(?) by nás miasť.
Snáď by sme hádanku, kvíz zrobiť mali,
že by nám tú príležitosť iní neprebrali..
Udalosti minulé sú cvičiteľky spanilé,
no až Vesta, žena Živého,
oslobodí, zv(l)aží mŕtveho,

Sommes-nous prêt?
Inter-PRETácie sú možné mnohé,
no otázka je jasná:
Kto bližší bude smeru, kroku Boha nohe?

Variácie Jednookých osvetlení, sme tu mali hodne,
preto nechám na ďalších, nech hry sa zhostia vo dne.
Tie prsty však mne osobne dali,
obraz, čo neraz sme tu mali.

Jar krásne počasie v roku 1945, Livádia nad Čiernym morom..
..a anekdota ohľadom povojnového delenia Európy
po jej únose, Býkom-pseudobohom..
Churchill v príbehu žiada o Krym.
Aká bola Stalinova viaczmyselná odpoveď,
"cez prsty" i slovom, no sťa mím?