Krátko:

Zopakujem:
Áno, iste ide AJ o motiváciu..
motiváciu myslieť, užívať dar umu a vôle stále lepšie.
Tlak k optimalizacii spolo-cnosti.
Odb."neustálu korekciu k pravdepodobnostne predurčenému gradientu"..stúpaniu medzi úrovňami jednotlivých potenciálov.

re:
Osud
Na tejto úrovni myslenia nie je daný.
Samy sme s-trojcom jeho..samozrejme v spolupráci s Ním.
O čo lepšia kooperácia s "Bohom", o to lepší os-ud, krajší život.
Odchýlky sú "odmeňované" upozorneniami.

a ..samozrejme stereotypy dedíme nie len genetikou, no hlavne kultúrou. Nerodíme sa určite zlí, no nová voda, krst je v lepšom ponímanií(interpretácii) korekcia informaćného prostredia smerom bližšie k optimálnemu potenciálu určenému, želanému, v každom momente sa vyvíjajúcemu, s-trojacemu "rukou", dychom, vánkom Otca.

Našou plachtou na lodi je intuícia, veslom e-mocia a raciom kormidlo. Ak chcete. predstavte si v tomto zmysle plachtu ako spojenie funkcie vesla a kormidla. Keď dôverujete príjemnému vánku božej prozreteňosti. Veríte Jemu miesto v Neho.
Viera "V" zodpovedného otca je predsa urážkou jeho lásky k Vám.
Znamená totiž jasný podvedomý odstup.
Vo vzťahu k Otcovi je ateistická..presnejšie adeistická.

Kto iba verí v Boha, je preto nevuhnytne stereotypne presvedčeným ateistom. Toľko k skutočnému "dedičnému hriechu". T.j. Ni(e)kym de-formovaným dlhodobo riadeným stereotypom, emóciám, in-divi-duálno-kolektívnej algoritmike, spôsobom spracovania informácii = automatizmom, aplikovaným štandardom myslenia..ak je tam po generácie chyba..mína..tak potom nie "S Bohom..", no "bez Boha rodina".

re:milovať
Áno, ale nepliesť si intuíciu s láskou, emóciami.
Vrah tiež môže zažívať emócie a mnohí zabíjajú z lásky a "v dobrej viere" posielajú milióny na smrť.
Um máme na to, abe sme vedeli kontinuálne prehodnocovať, aktualizovať tak kolektívne, ako aj ich súčasť=inDiviDuálne emócie. Emócie sú v tomto zmysle tiež ná-sTrojom, celým kufríkom nástrojov, náradia(algoritmov).

Boh je Logos, MIERA MIER
Opakujem:
Boh nechce utrpenie, nikdy nekoná nelogicky, aj keď ho občas zatiaľ nechápeme dostatočne.
Nejde o do-konalosť, ale do-statočnosť.
Vychádzame z predpokladu, že dokonalý je len On.
Aspoň model DVTR je postavený zatiaľ na tomto predpoklade.

..utrpenie je teda síce darom, ako správne hovoria dnešní pseudokresťania, no v zmysle upozornenia na chybu moju, alebo môjho okolia, kultúry.

Zodpovednosť je totiž vždy nevyhnutne kolektívna tak, ako podliehame vždy kolektívnej "psychike".
Vždy sa nás predsa týkajú udalosti v rodine, vývoj národa, ekonomiky, planéty. Sme súčasťou tej, tých ,množín, systémov, pravidiel, mier..cieľov

Filozofia egoizmu = systematická deforma spolocnosti do dnešnej spoloNEcnosti.
Absolútna nezávislosť je rovnako nebezpečná ilúzia, ako s ňou spojený objektívnej realite neadekvátny rast ega=sebavedomia, miesto prirodzeného, rastúceho zo sve-domia. Domu pre všetkých.
Ak bude spolo-cnosť slobodná(v zmysle komuNíkačných štandardov užívanej terminológie), budem slobodný aj ja.
Opačne to však nikdy nemôže platiť.
V týchto prípadoch býva prebudenie sa z ilúzie veľmi bolestné.
O to viac prebudenie "po smrti", ak chápete.
Nemôžete vyskočiť zo vsetkých systémov v ktorých sa nachádzate.
Ako ryba na suchu.

Avšak prebudenie sa z dnešnej systémovej ilúzie do reality je naopak veľmi, veľmi príjemné.
Presne opačne, ako v spomínanom blockformeri "Matrix".

Boh nie je Bohom neporiadku, ale poriadku a lásky.
Nekoná "nepochopiteľne" raz tak, adruhý raz onak, ako ten v biblii.
Je nerozumné pripisovať Jemu naše nedoplnené vlastnosti, chyby, nedokonalosti..

V biblií je na jednej stránke milujúci Otec a na stránke druhej krvižíznívá klanová príšera vyžadujúca neprestajné obety a protežujúcia svojvoľne jedných sociopatov pred druhými.
Otec nechce obety, chce pomoc, vytváranie "priestoru" v realizácii rozvoja sym-metrie S-Trojenia svet(l)a od svojich detí, námestníkov s ktorými sa chce podeliť a tešiť a snáď raz možno i niečo ako osud zdieľať..bo tak, ako niet začiatku, niet ani konca pre tých, ktorí Jeho a seba navzájom milujú. V tom máš asi tiež pravdu Petri.