"Bůh není lhostejný k tomu, co se děje na Zemi..."

"...Bůh dal lidem Svobodu volby své životní cesty a nedělá z člověka nevolníka, ale nechá jeho samého objevit a opravit chyby, hovoře s každým na jazyce životních okolností."

Ďalej, pomenovanie Otec a podobne.

Načo je dobrá taká personifikácia HNR?
To je ako keby vodiči áut nehovorili, že treba dodržiavať pravidlá cestnej premávky, ale že dôverujme duchovi ciest. Veľmi veľmi sploštené pripodobenie, ale snáď rozumiete.

Chápem, že slovo Boh je vhodnou a elegantnou skratkou pre formulácie, ktoré by inak boli príliš neohrabané a neintuitívne, ale pridávať k nemu také a onaké prívlastky inšpirované ľudskými vlastnosťami, sa mi zdá zavádzajúce, i keď veľmi praktické pri snahe čo najjednoduchšie vyjadriť niektoré zákonitosti.

Pod pojmom Boh si každý predstavuje niečo iné - vždy je tu nejaký (emočne podmienený) subjetivizmus jednotlivca (a aj ja mu podlieham, takže môj príspevok aj tak berte). Iný pohľad bude mať exkresťan, exmoslim a exleninista.
Pri čítaní takýchto viet si to potom každý musí preložiť do jemu najprijateľnejšieho jazyka, čo môže niektorých čitateľov odradiť.