Pokúsim sa to nejak zmysluplne a zrozumitelne vysvetliť- viac menej to mozno bude zdanlivo nesúrodé - to čo mi momentálne prichádza na myseľ ako prvé a čo má aj súvis s poslednými dojmami z prechádzok po Slovensku a pobytu v Rakúsku, Bulharsku a Maďarsku.
Predstavme si KOB ako recept na kuraciu polievku, ktorý niekto odpozoroval, odskúšal, vydal /"hodil" na papier/, autorizoval, zaviedol do praxe. Ale vieme, že aj keď 2 gazdinky budú rovnako, podľa rovnakého receptu variť, z rovnakýych surovín, výsledok nebude rovnaký - každá polievka bude mať svoje osobité čaro, chuť, energiu... Každá gazdinka obohatí polievku niečim osobitým/osobným, odovzdá jej časť seba. A preto v jej domácnosti, pre jej okolie je jej polievka tá najlepšia, najchutnejšia. Ak by to tak nebolo, tak už vsetci dávno kupujeme hotovú unifikovanú polievku od autora receptu /trocha pritiahnuté za vlasy prirovnanie, ale možno chápete, čo chcem naznačiť/. Preto sa pýtam: "Čím obohatíme ten recept, to KOB, aké jedinečné čaro, chuť, energiu, obsah bude mať slovenská polievka - realizácia, obsah KOB - pre obyvateľov Slovenska, bude pre nich/nás jedinečná, nezameniteľná, alebo siahnú/neme radšej po hotovej zo supermarketu /teraz pre zmenu ruského/? Aj keď bude chutná, zdravá, vzhľadom na recept jej nebude možno nič vytknúť, ale predsa nám Slovákom tam bude niečo chýbať, nebudeme to vedieť pomenovať, ale stále to nebude to "ono".
Mali by sme poznať potreby, chute, jedinečnosť Slovenska najlepšie - my by sme mali variť polievku doma. Ale je to skutočne tak? Sme ešte spätí s touto krajinou, prírodou? Zaslúžime si tu ešte byť doma? Alebo sme sa už odrodili, sme sa už stali macošskí k Slovensku do takej miery, že nemáme viac morálne právo tu "variť polievku"?
Mám pocit,ako keby si Maďari, Bulhari, Rakúšaci svoju krajinu, seba viac vážili. Slovensko je na prvý pohľad nádherné! Na prvý... Pri pozornejšom zahľadení sa spústa špiny, odpadkov, neúcta k zemi aj k Zemi, vyťažiť, vydrancovať, tu a teraz a po mne potopa... Taká pochmúrnosť padne často na mňa pri návrate.
Preto ma napadá: Čím chceme, my Slováci, obohatiť Ľudstvo? V čom sme jedineční? Prečo by sme mali existovať ako národ, ako správca a zveľaďovatelia krajiny od Tatier k Dunaju?
Pokiaľ si na to nebudeme vedieť dať odpoveď, nebudeme mať vlastnú víziu, koncepciu rozvoja, tak nás jednoducho čaká asimilácia. V zmysle: Najprv daj /obohať, potom ber/dostaň právo na existenciu.
Aspoň ja takto chápem, čo chce udo povedať "vlastnou, najlepšie objemnejšou"...