Nazdar Lin,
odpovedám ti z diskusie pod kapitolou 6 ešte tu, keďže ide o momentálne oficiálne najaktuálnejšiu verziu DVTR.

DVTR je vlastne niečo ako univezálna reč.
Všeobecný komunikačný štandard, modulačná frekvencia prenosu a spracovania informácii na interdisciplinárnom princípe.
Bola od ´70 rokov minulého storočia vyvíjaná ako prostriedok pri medziodborovej komunikáciii špecialistov rôznych oblastí. Aj pre veľké projekty rádovo s tisíckami vedcov týkajúcich sa biotechnológii, medicíny, jadrových a vojenských projektov a sociálneho a kulturologického inžinierstva.

Pomocou DVTR je možné aj pre praktického laika po postupnom náročnom osvojení(cca.100 strán) podľa potreby vniknúť do ľubovoľnej špecializácie. Tvorenie, strojenie sa javí byť jednou zo základných potrieb a úloh druhu Homo sapiens sapiens(Čelo-věk) a spája tak všetky vedné odbory a v podstate aj relígie.
Klartext..
Jednoducho povedané:
Človeku podobnej opičky tak môžu lepšie dosahovať potenciál Človeka.

DVTR je niečo ako metajazyk.
Lepší proste zatiaľ nepoznáme a preto sa snažíme tento sprístupniť verejnosti.
Rozpoznávanie, hodnotenie a následné riadenie procesov(tvorenie).
Ludia sú vlastne v tomto zmysle len buď pracujúci, alebo manažéri.
Spoločné však majú to, že všetci tvoria(stroja budúcnosť) cez prenos informácie z konkrétnej formy(predstavy, obrazu príslušných mier priestoru, hmotnosti, farby, času, vône..) do nového nosiča(matérie=hmoty včitane elektromagnetických a iných polí a pod.), alebo transformáciou pôvodného. Zmenou existencie viditeľného a menej viditeľného sveta, či ZATIAĽ nepoznaného.

Preto neustála akcentácia na podstatu, na strojenie forma-informácia-existencia. Inak aj FIE miesto spomínaného chybného nefunkčného modelu HEČP hmota-energia-čas a priestor, blokujúceho tak rozvoj fyziky, ako aj sociológie, až po dejiny biológiu, či bankovníctvo. Ide v tomto zmysle o posteinšteinovský, postrelativistický model so vše-obecnejšími kategóriami nadradenými psychologickému 2D modelu Einšteinových interprétov. V novom modeli čas v dnešnom zmysle neexistuje. Presnejšie je mu nadradená kategória miera(obecne forma) a čas zostáva len pomerom dvoch ľubovoľne subjektívne zvolených procesov. Zrovna tak vesmír v tomto zmysle nemá ani začiatok a ani koniec. Ide o kontinuum vylučujúce v tomto zmysle objektivitu existencie „bazálneho astronomického času“. Je len zmena formy existencie. Niet potom bodu, od ktorého merať, čím sa rúti celý západný filosofický model postavený na bytí a nebytí z biblie a jej derivátoch až po Hegla, Marxa a spol.. Vyzerá, že všetko je tak, a aj nie celkom tak, přesneji naozaj proste poněkud jinak. A to hodně. .

V konečnom dôsledku umožňuje praktickú realizáciu modelov „cestovania v čase“ a riešenie problémov spätne aj keď trochu inak, ako sú to ľudia učení predstavovať si to vo filmoch. Včítane zdrojov o prakticky zo štatistického hľadiska neobmedzenej dostupnej energii.Tak ako sa v neskorších, modernejších interpretáciách teórie(z gr. pozorovania, modelu) vzťahov(realitivity) spomína časopriestorové kontinuum, č neskôr kontínuum miery, symmetrie a neodlučiteľnosť energie hmoty(jej nosiča), spolu nazývanej aj matéria, či existencia.

Ide spolu s čiastočne novšími obormi - fuzzy matematikou(neurčitou), čiastočne tzv. neeuklidovskou geometriou(rovnobežky sa môžu stretnúť nie len v nekonečne) a hypotézou nekonečnosti vesmíru, o prakticky funkčnejšie modely systémového inžinierstva, ako programy využívajúce systémy diferenciálnych rovníc klasickej algebry. 1 + 1 sa v nich proste nemusí rovnať 2, ale napr. 2,143 s nejakou odchýlkou, no sú napriek, či vďaka tomu v praxi oveľa presnejšie ako predchádzajúce modely. Dokážu sa na báze neurálnych sietí a genetických algoritmov učiť. Systémy programované na princípe týchto grafov, geometrických objektov sa už dlhodobo presadzujú v rôznych, nie len vojenských oblastiach.

Nie som samozrejme zďaleka špecialista vo všetkých týchto oblastiach, no sú to v mnohom štandardy, s ktorými som príšiel do styku viacero rokov dozadu ešte za pôsobenia na našej univerzite(STU Bratislava) a v Nemecku. Podobne je tomu v Rusku(Petrohradská polytechnika), USA(Harward, MIT, Georgtown), Tokijsky Nakasoneho inštitút, na ktorí sa odvolávajú hodne aj Ruskí kolegovia atď..

Ako sme sa neraz bavili, možno prídu, alebo už sú aj lepšie modely, koncepcie a ja sám úplne všetkému v tomto modeli tiež možno nie úplne dostatočne chápem, no v niektorých veciach sme na druhej strane išli pravdepodobne ešte ďalej, ako naši zahraniční kolegovia.
Isto, môžeme sa na to aj vykašľať a nechať podstatné veci riešiť našim deťom. No kto si tú zodpovednosť zoberie na plecia? Nepomôcť vytvoriť aspoň rámec svojim potomkom? AKo budú na nás hľadieť?
“S obrazom Človeka sa v očiach narodili,
no vývoj svoj z lenivosti prerušili.”

Jednou z úloh poslednej generácie odchádzajúceho stročia a prvej generácie nového, býva prehodnotiť staré idei a vniesť vylepšené, ktoré by mohli mladší preveriť v praxi. Navyše máme nové nie len storočie, no aj tisícročie! Podprahovo je spoločne nepodceniteľne silno vnímané metrum času-Chronos(„Otec Dia“), mocná to zbrań štandardizácie, merateľnosti a tým riadenia emócii mocných davu..
Prečo nesurfovať na vlne, keď je vhodná?
Dlho sme na ňu čakali v mori i na pláži
a nebol to vždy len med odvážnych..
Avšak vytvoríme vlny vlastné,
až keď mnohí začnú písať básne..

Sloboda je vedomá nevyhnutnosť. Sloboda in-divi-duálneho chápania končí tam, kde začína nedorozumenie v komunikácii, štandarde popisu javov a výmeny informácii. Neporozmumenie príliš odlišných rečí, zpotvorenie ambícii Človeka, možnosti lepšieho pochopenia Boha našimi predkami. Zničenie spoločnej stavby krajiny Senar(Babylon).
Všetci v základných rysoch predsa túžime asi po tom istom.
Stať sa Človekom,byť spokojný, v súlade..po gr.symmetrii,
po lat.harmónii so stvorením(stolom) a Otcom(stolárom),
Nohy a “čas” ega sú krátke až beda.
Sme tu pre večnosť, tu stále a nie len teraz.

Ako som vysvetľoval, ide o jadro alternatívneho sociálneho systému s firewallom, a modulovo je pripojiteľný antivírus a mnoho ďalších vstupno-výstupných, sieťových a ďalších modulov,, adaptérov. V istom zmysle na vyššej úrovni chápania ide o vysoko funkčnú vyššiu alternatívu dnešného systému a aj internetu. Len na čisto „biologickej“ báze bez nutnosti technických protéz(počítačov), dopravných prostriedkov a pod. Tie sú však kompatibilné, keďže zatiaľ tvoria a možno aj v budúcnosti budú tvoriť súčasť bezpečnostnej poistky šírenia informácii pred elitárnym zacyklením prestola moci, prsteňa noci. Po viacnásobnom preśtudovaním a postupnom stále lepšom pochopení jednotlivých úrovní chápania a ich previazanosti umožňuje DVTR ako adaptér slobodné pripájanie sa jadnotlivca na rôzne informačné zdroje technicko-biologického, syntetického a iného pôvodu podľa potreby. T.j.na rôzne kultúry, jednotlivcov, tzv. náboženstvá a iné n-tity, či priamo to, čo niektorí nazývajú Bohom.

Poskytuje bezpečnostné štandardy komunikácie, metodiku kriteriálnych hodnotení overovania dosiahnutia želaného komunikačného partnera vrátane schopnosti rozlíšenia jeho imitácie, kritériá celkovej úspešnosti komunikácie atď.. Proste väčšinu základných pomôcok(tools), ktré potrebuje osoba, ktorá sa chce pokúsiť postupne stať Človekom v tomto zmysle a pomôcť k tomu druhým. DVTR je nastavená na zmenenú, novú logiku štandardov sociálneho správania objektívne stále viac dominujúcu po prelome 20.stor, naviazanú na zrýchlenie sociálneho času naviazaného na zrýchľujúci sa vývoj technológii , ktorý predbehol rýchlosť zmeny generácii a jeho okrem iného generačno-motivačné efekty. Celá spoločnosť sa pár rokov zatriasla a prebehla, prebieha jej autosynchronizácia. Politici, manažmenty , učitelia uvažujúci v starej faktografickej logike, nemôžu ponúknuť riešenia tam, kde treba ísť vzhľadom na objektívne nastavené procesy vývoja populácie metodologicky(konceptuálne). Aj preto toľko kríz a bu-bu-bu. Uver-mi hnaná expanzia tejto tzv. civilizácie dosihla biosférických hraníc a buď vzhľadom na podmienky zmutuje, zmení sa, alebo skolabuje. Mutácia už prebieha a j enemudre ju brzdiť. Skôr zodpovedne usmerňovať.

DVTR je skrátka nie ani tak snahou o popis objektívnej reality ako takej, ale METÓDOU čo najvernejšieho a najfunkčnejšieho popisu subjektívne vnímanej objektívnej reality v konkrétnych každodenných životných situáciách. Okrem iného je jej cieľom aj a hlavne minimalizácia možností manipulácie jednotlivca metódami masovej manipulácie sociálneho inžinierstva. Zároveň je aj snahou o zabezpečenie maximálnej možnej zodpovednej slobody jednotlivca v kolektíve a jeho vývoji.

1.Fakt a 2.metodika jeho rozpozania a hodnotenia majú spoločné to, že oba javy sú procesy, no metodika rozpoznávia javov je v tomto zmysle samotným javom nadradená.
Preto sa správne hovorí:
„Kto žije v lži(objektívne vzhľadom na situáciu nedostatočnej interpretácii nejakého javu, informácie), zomrie“

Ide o spôsob. Pravda je v tomto zmysle spôsob. Spôsob interpretácie javu,-ov.
Nie je statická, mení sa v čase, je dynamická. Podobne ako nedávno v diskusii o DVTR spomínaný návod, recept na výrobu knedle. Ak máte inú múku, inú trúbu, iné žemle, pôjde o inú knedľu, no bude to v tomto zmysle plus-mínus knedľa. T.j.ak neprekročí spoločenský úzus našej kultúry ohľadom vnímania knedle, ak nezhorí atď.

Pracujeme proste so súčiastkami, ingredienciami, skladáme fakty podľa nejakého vedomého a častejšie zautomatizovaného podvedomého stereotypu, algoritmu, série krokov, definovaných obrazov.
Kto kontroluje metódu a jej vývoj, je v tomto zmysle inžinier(manažér) a vykonávajú ju roboti. Včítane príbuznými technológiami štandardne dlhodobo po generácie operatívne manipulovaných biorobotov.
Manažér v podstate in-, trans-formuje, pretvára ľudí, niekedy korporátne nazývaných veľmi kruto „biomasa“, či vojensjy „živá sila“. Riadi zverené objekty.

Ok, stačí, ďalšia west-extra dávka končí.