Ahoj udo - ááá, takže ďalší malý mäsožravček.. :)

Nuž, čo narobiť, keď Manitou do nás nejak pevnejšie vrazil genetickú a kulturologickú matričku a skok od zvieratka nejde urobiť tak rýchlo a ladne.

Na margo tvojho úvodu:
" a sem jako nevraveu, že si občas po podzekování se chúdatku selátku, nedám voláke to DIÉTNE pečené rebírko "

...si spomínam na jeden dávnejšie ironicko podaný článok typu verte-neverte, že tuším v Nemecku bol široko-ďaleko vyhlásený mäsiar svojou kvalitou mäsa a výrobkov z neho tak, že ľudia stáli dlhé rady pred jeho krámkom a na mnohých sa vôbec nedostalo. Dlho do neho dobiedzali novinári, aby prezradil tajomstvo svojho fortieľu, ako aj prečo nechce vybudovať nejakú veľkovýrobňu.
Krátko pred smrťou im nakoniec povedal, že pred zabitím každého zvieraťa sa s ním pekne a pokorne dlhšie porozprával asi v duchu:
" Je mi to ľúto a odpusť mi, že ťa musím zabiť, ale nič iné som sa nenaučil a moja rodina z mojej práce musí žiť."

Takže, možno keby sa aj tí, čo zatiaľ robia oveľa väčšie sviňačiny nejak "pokajali", tak by povedzme aj tým bradatým
" übermenschom" nejaký vyšší Duch určite odpustil, aby už toľko neblúdili po ľudoprázdne, sťa potomkovia ľstivých puštných kojotov ...☼

S tým prekladom sa teda budem " trápiť" ďalej, len to nejakú dobu ešte potrvá.