Z morálneho hľadiska je mäso určite do istej nezanedbateľnej miery problém. Človek by sa mal snažiť stravovať ako jeho predkovia po milióny rokov. Plody, orechy, zelenina. Nemá organizmus uspôsobený ako bilinožravec v zmysle vysloveného štiepania a získavania energie z celulózy, no aj mäso by malo byť naozaj len výnimkou v neštandardných situáciách. Na druhej strane, ako by asi potom prežili eskimácii..:) No pravdou je aj to, že ide o pre človeka nie úplne štandardné životné prostredie, kde sa ale ani moc vysokého veku nevie dožívať. Tak aj pásmo miernej zemepisné šírky s dlhšími zimami pri mínusových teplotách.
To by sme už išli ale k super-systémovým, resp.systémickým modelom.., čo je ďalšia veľká náväzná téma.

Máme tu ale Bohu vďaka popri tienistých stránkach jej zneužívania aj výhody globalizácie. Prirodzený trh, nemasový dovoz potravín, môže byť bez pochyby významným obohatením v zásade miestnej stravy. Bez histérie. Proste sedliacky pozitívny, no chápavý prístup. Ako vždy a všade všetko "přiměřeně".

Máme z vyššia dané jesť krém de la créme,
to najlepšie z rastlín a snáď aj zvery,
určené pre generáciu ďalšiu,
pričom zabiť asi nie je dôvod zrelý.

Viac bystrej dôvery Bohu, miesto slepej viery v Neho.
Pozorovať(z gr. "theo-ré") stavať model
a následne ho v praxi preverovať.

Ešte raz Priamo(s) k Vašej otázke Slav..
Súhlasím ale, že trend by mal byť jednoznačne celospoločensky zodpovedne z viacerých, nie len morálnych dôvodov postupne od mäsa smerom k vyváženej dominantne vitariánsko-frutariánskej strave. Podobne ako ľudoopy. Tepelná úprava max.do 3O% stravy.
Ide ale o môj osobný názor, avšak nie len môj.

"Vedľajším" dôsledkom prirodzenej diety je autosynchronizácia vertikálno-horizontálneho s-troja psychiky.
Prirodzený priamy benefit postupného spriechodnenia psychotypu Človek bez rýchlych radikálnych diét. Hlavne pozorovať zmeny vnímania organizmu, spolupráce s vlastnym telom.
Ako prvé čo najviac obmedziť umelé dochucovadlá a konzervanty, aby sa vnímanie vyladilo a potom Vám bez komplikovaných internetových návodov kamoš telo, mozog samo povie, čo si práve žiada. Stále presnejšie..

Navyše zas a znova:
Ak Vaša CELKOVÁ situácia zlepśovať sa bude
ste asi na chodníku z cesty bludnej.

Nebáť sa príliš chýb, no hlúpym jest, kto ich rozpozná
a pritom stále do kruhu sa na nich opozdá.

Ako sa hovorieva:
"Aspoň občas za rok, či deň byť Človekom, keď už nie stále."
Veď chvíľu sme zvieratko, občas taký malý démoník, niekedy zombi-konzumentík, zasa zviertko a tu a tam i Človek na mále. Podľa možností postupne stále viac.

Cesta k Človeku tak, ako napr. abstinencia, nesmie však zombifikovať a stať sa modlou, dogmou na nejakom oltári.
Takých sme tu už myslím dosť mali.

Viacerí kolegovia tvrdia, že z hľadiska bazálnych dispozícii
človeku podobných opíc, ohľadom exita,
umrel každý nedosiahnuvší 150 rok života,
smrťou násilnou, zbytočnou.
Pri normálnej životospráve by mali byť bežne dosiahnuteľné čísla 200-300, no aj do 700-1000 nie nemožné tiež.
Samozrejme bez umelých biologických protéz.

Pravidlá železné a zlaté:
"Kto je mŕtve veci, zomrie
a kto živé, ten žiť bude."

"Si to, čo ješ!"

"Dávaš tátošovi svojmu z kovu a plastu do gágora žbrndu hocakú, grcku mastnú?"

Motor ti hneď dá najavo škrky-brky-klepotanie
a tak aj mozok, telo svoje vzácne,
neopiješ dlho rožkom namočenom v lajne.