:-)
Skôr než prejdem k dimenziám, sa chytim tych "oviec", "prvej strany" dvtr a toho čo píšem nižšie - čo je vlastne to isté čo je na začiatku DVTR o mame mačke.

Povedzme že som tá "ovca". Povedzme že mám narušenú psychiku a potrebujem pomoc. Povedzme že mi chceš pomôcť.
Podla toho ako chápem to čo hovorí Valerij Viktorovič máš k dispozícii všetko potrebné aby si mi mohol pomôcť, ak to ja sám budem chcieť. Pretože nomožno pomôcť tomu kto pomoc nechce. Povedzme že ja ju chcem a potrebujem pretože som ovca ale neuvedomujem si to a ty ma chceš z toho zombie stavu dostať.
S prihliadnutím na to že som nejak narušený a ty ešte nevieš kde a ako... Potom by si mal pristupovať opatrne a dávať pozor čo a ako hovoríš. Jedna vec je ako to myslíš, ale druhá, ako to príjmem a pochopím Ja.
Povedzme teda že som ovca. Súčasť Davu. Pohltený temnotou. Mám v sebe chýbné programi prebrané od rodičov, zo školy, z okolia...
Na základe týchto programov spracovavávam a vyhodnocujem podnety z okolia. Ak mám chybný program potom by sa ma to čo si napísal mohlo dotknúť a ďaľší dialóg by mohol byť problém.
Mám na mysli túto vetu: "... . Len ovce na obyčajných školách to neučia."

Chápem čo tým myslíš. Ale keď to napíšeš takto, tak v tom vidím dosť zásadný problém. ...

Priznám sa. Už som sa rozpísal v tom aby som ti to do detailu priblížil o čom hovorím. ale radšej ti len skúsi navrhnúť, ako by ta veta mohlo byť povedaná inak - už keby tam chcem ten pojem ovca.

"Len Ľudia na obyčajných školách, kde z nich robia ovce, sa to neučia."

Mám ti vysvetliť prečo, alebo nemusím? Mama mačka ;-)

Naše vyjadrovania vypovedá (viac) o nás samích, ako o tých o ktorích hovoríme.