Slová Jefimova majú naozaj hĺbku a sú aktuálne skutočne pre každého. Ukazovať prstom na druhých je blbosť, lebo nikto nie je dokonalý a potrebuje pracovať na tom, aby sám ovládal svoje správanie, a aby to nerobili za neho vášne, pudy, inštinkty a egregoriálna algoritmika.
Kritizovať je to najľahšie, no bol by som zvedavý, koľko kritikov je schopných vládnuť samo nad sebou. Nakoľko slobodná je ich vôľa. Takže to, čo hovorí Jefimov, je aktuálne skutočne pre každého, bez výnimky.
Čo sa týka mravnosti - t.j. nastavenia hierarchie vnútorného rozhodovacieho kódexu v rôznych situáciach - často máme o nej skreslené predstavy, ale ide skutočne o to, čo povedal Jefimov: Náš vnútorný mnohoúrovňový kódex pravidiel by mal byť nastavený tak, aby sme boli schopný - nespôsobovať škodu sebe, okolitým ľuďom, vyšším sociálnym celkom, biosfére, Vesmíru. To znamená, určité minimálne napätie medzi všetkými prvkami a systémami musí byť, aby boli funkčné, ale nesmie mať extrémne vysoké alebo nízke hodnoty, aby sa neblokoval rozvoj a neprebiehala degradácia a rozpad v niektorých častiach (okrem prípadov transformácie-metamorfózy).
Napríklad, teraz na politickej scéne na Slovensku (a čiastočne aj v Česku) máme možnosť vidieť a rozlišovať procesy, ktoré majú štátotvorný charakter, a procesy, ktoré podkopávajú demokratické princípy a štátnosť.
Keď obyčajný človek počúva Matoviča, hovoriaceho o korupcii vo vláde, kauzách a pod. a že by mala odstúpiť celá vláda a byť predčasné voľby. Tak obyčajný neznalý človek to posudzuje podľa seba, ako jednotlivca v bežnom živote - "zlyhal si, tak príjmi trest". Podobne to videli aj ľudia na ukrajinskom majdane "vláda, zlyhala si, tak odstúp, nechaj sa vymeniť inými".
Iné mravné pravidlá platia vo funkcii jednotlivca, iné pre rodinu, iné pre podnik, iné pre štát, iné pre ľudstvo... Ide o to, že jednotlivec zmenou svojho správania väčšinou nezaťaží nikoho. No vláda, napriek rôznym prešľapom, musí myslieť na to, čo každým svojim krokom spôsobí (niektoré kroky totiž môžu viesť aj k rozpadu štátnosti - čo zasiahne veľmi mnohých ľudí), tým skôr v situácii "globalizačnej informačnej vojny".
Čím vyšší sociálny celok, tým sú aj mravné pravidlá menej primitívne, a tým musí každé vedenie tohto celku lepšie chápať princípy akcia-reakcia, vidieť ďaleko dopredu dopad svojich slov a krokov.
Rodina je viac ako jednotlivec, obec/mesto/výrobné podniky sú viac ako rodina, štát je viac ako mesto, ľudstvo je viac ako štát. Tým sa samozrejme nemyslí, že rodina nepotrebuje jednotlivcov, alebo štát rodiny. Rodina prežije stratu jedného člena, ale stratu všetkých členov nie. Štát prežije, ak príde o pár rodín, o mesto, ale neprežije, ak príde o všetky prvky.
Preto ani zabitie, nemusí znamenať hriech, ak zachráni nadradený prvok. No fyzický útok je 6 priorita, a 6. priorita je havarijné riadenie, je to ukážka zlyhania riadenia na vyšších prioritách, ukážka primitívneho riadenia. Nikto nemôže človeku vyčítať sebeobranu, bránenie seba, svojej rodiny, rodu či štátu; možno vyčítať iba to, že človek bol malo znalý a málo aktívny, že situáciu nechal zájsť tak ďaleko, aby bolo treba fyzické násilie.
V prírode existuje potravinový reťazec, zvieratá majú inštinkty, + niektoré si aj čosi osvoja od rodičov (väčšinou techniky lovu). Toto málo, tento základ stačí, aby žili v rovnováhe s prírodou, je to ich primitívny etický kodex - zákony džungle. No čím má nejaký živočíšny druh možnosť spoznávať a chápať viac, tak musí sa naučiť aj to, ako s týmito všetkými poznatkami správne narábať tak, aby nedochádzalo k vybočovaniu z rovnováhy (sociálneho rozvoja, rozvoja biosféry, Vesmíru). To znamená, že ku všetkým novým poznatkom, rozpoznaným objektom a procesom si musí vyhraniť v rôzných situáciách, čo možno a čo nemožno robiť, aby to v budúcnosti nespôsobilo degradáciu, či už v niektorom zo sociálnych systémov, biosfére, alebo inde. - To je etický kodex, ktorý nám ako ľudstvu zatiaľ chýba.
Adam a Eva nemali problém so svojou mravnosťou... Ich mravnosť bola v pomere k ich znalostiam adekvátna a bezchybná. Problém bol v tom, že pokušiteľ mal znalostí viac, a oklamal ich. Oni ho v dobrej viere poslúchli (chceli byť ako Boh - a kto by nechcel? Ktoré dieťa sa nechce podobať na svojho Otca, Mamu?), čo ale spôsobilo (ako vírus v bezchybnom programe) naštartovanie chybných procesov.
Koľko detí okúsi alkohol, cigarety alebo sex, lebo chce byť ako dospelí? No tým sa dostane do závislostí, z ktorých sa sám nevie oslobodiť. A chybné správanie pod vplyvom závislostí plodí ďalšie chyby, nespravodlivosť plodí nespravodlivosť - hlavne tam, kde je veľa nevedomosti a naivity. A hriech - chybné správanie - potom degraduje aj mravnosť človeka.
Z kopca sa ide ľahko a rýchlo. Do kopca sa ide pomaly a ťažko - ale inej cesty niet.
postreh
jardob | 23.03.2018