Trocha podobné úvahy sa rodili aj v časoch odmeku s ideou zbližovania dvoch systémov čím chcel Západ riešiť svoj krízový stav v 80 rokoch. Gorbačov nevedel čo chce a potrebuje západ riešiť spolupráciou a uznaním socializmu za partnera. Čína to pochopila tak ako to marxizistami malo byť pochopené - prijala spoluprácu, ale Brežnev nedokázal pristúpiť na podmienky prijatelné pre druhú stranu aj keď sa o to snažil. Po zmarenom čase umierajúcich vodcov v ZSSR Gorbačov konal ako naivka.
Namiesto otváraniu sa spolupráci v určitých prechodných režimoch, vnútorne rozložil štát.
Čína vytvorila prechodné režimy v ktorých sa postupne sama cez zóny volnejšieho obchodného režimu prebudovala k dnešku.
Prienik pôvodného režimu s dneškom je stále prítomný.
Rímsky club hodnotí aj skúsenosť tejto cesty a hlavne zostávajúce formy riadenia vo vzniknutých nových rôznych režimoch.
Západ sa nepohol ani o krok skôr naopak svojími globálnymi inštitúciami a povalením primitívneho socializmu, stojacím pred rozvojovou transformáciou nabral na sebavedomí a odvtedy urýchluje sebadeštrukciu, ktorá začína byť stale nebezpečnejšia.
Žial nespomínam si na názov tej práce odborníkov z KBSE, ktorá neskôr prerástla v OBSE už s povaleným socializmom.
Správe Rímskeho klubu sa médiá nevenujú, možno ju niekto preloží aj u nás