Tiež som mal často "dojem", že na svoje pripomienky nedostávam adekvátnu odpoveď od tých, ktorí tu riadia diskusiu. Väčšinou som nedostal odpoveď nijaku, okrem jedinéhoprípadu. Boli to pripomienkyna "filozofickej rovine"
Tentoraz môj pohľad na "matematickú rovinu", kokréttne na "dynamiku" a "optimálne riadenie". O tieto pojmy sa opiera DVTR.
Vyučoval som na "technike" resp. "technickej kybernetike". Mám osobné skúsenosti s tým ako a kedy dokážu študenti "pochopiť" resp. "prežiť okamih" kdy pochopia súvis "matematický model konra realita". Preto chápem, to čo tu "Ľudo" aj "Viliam" napísali, že to štúdium im pomohlo. Je to ako okamih "inšpirácie" pre umelca. Ten ale nikdy nepríde bez predchádzajúceho "trápenia sa" nad skúmaným problémom, rsp. bez "študia" Teória riadenia" (technických, nie ekonomických) procesov sa opiera o "Matematické modely" reálných procesov. Je to zložitá mataematika na báze "diferenciálne rovnice", potom po diskretizácii "diferenčné rovnice" potom zobecnenie na "stavový priestor", bez ktorého sa nedá pochopiť "matematika" v "dynamické optimálne riadenie". Celá problematika sa "dá pochopiť" tak, že študenti si to "na laboratorných modeloch" reálných fyzikálných procesov, sami "naprogramujú". Nielen "algoritmy riadenia", ale aj príslušné grafické prostredie a hlavne ovládanie A/D, D/A prevodníkov (Analógovo- číslicové resp. digitálne, teda z analogového "napätia na jeho číslicové vyjadrenie; D/A a opačne , t.j. z čísla v PC na analógové napätie vo &voltoch). To všetko musí byť syncronizované tzv. "prerušením časovača". Na to sú potrebné minimálne 3 semestre na univerzite. Je možné učiť krátky kurz "optimalného riadenia" (po príslušnej matematike, a iných predmetoch) za 1 semester na "tabuli". Zoznámiť poslucháča s "pojmamy". Ale "neprežije to" - nezíska "vlastnú skúsenosť" , neverí sámsebe, že to pochopil.
Na ekonomických univerzitách sa vyučuje "optimálne riadenie" v oblasti tzv. "statickeJ", čiže v "ustálenom stave". To čo sa v "technike vedelo desiatky rokov, a k čomu existovali matematické základy a modely, pod názvom "dynamika systémov", objavili "americky ekonómovia v 80-tich rokoch pod názvom "systémová dynamika" (viď konkrétne prvú správu Rímskeho klubu - Medze rastu). Išlo o fakt, že aj na ekonomické a sociálne problémy sa je potrebné "dívať dynamicky". Ak "pridám plyn" držím stlačený plynový pedál auta, na rýchlosť 100 km/hod sa dostane napr. za 12 sekúnd, zo 100 na 120 to trvá ešte dĺhšie. To potrebujem poznať najmä pri predbiehaní. A záleží, či to je na rovine alebo do kopca a tiež od toho, ako je auto zaťažené. V "Medze rastu" americkí ekonómovia na báze "štatistikých prehľadov" spoznali, že zásahy do vývoja ekonomiky resp. spoločnosti sa prejavia až za niekoľko rokov, resp. desaťročí, záleží na "komplexnosti" - zložitosti, riadeného procesu. Tento fakt, bol v "technike" dlhodobo známy. Pri riadení "technických procesov" (od regulácie turbín v r. 1925 - Aurel Stodola, na báze matematiky udržanie "stability". Pri riadení "otáčo" parného stroja omnoho skôr - ale nešlo o "matematický model" ale o "mechanickú spätnú väzbu". V ekonomike (západnej) išlo o "akoby" o "nový objav". Všetky matematické modely a algoritmy" v technike akoby neexistovali.
V "Rusku" sa "dynamické optimálne riadenie" opieralo o práce matematikov "Pontrjagin, Boltjanskij, Gamkrelidze", ktorí odvodili na báze "matematiky" tzv. "Princíp minima" (maxima -záleží na znamienku v algoritme). Na báze "matematického modelu" dokážem "odvodiť" "dynamický optimálny algoritmus" pre spätnú väzbu riadeného procesu. Najjednoduchšie je to tzv. "Prepínacia krivka" pre časovo otimálne riadnie. V USA sa opierali o tzv. "Bellmanov princíp optimality". Aj tam potrebujem "matematický model" riadeného procesu, ale algoritmus "riadenia" nezískam ako "rovnicu" na báze matematiky, ale (v jednoduchosti) tak, že "prepočítam" všetky možné kombinácie" riadenia spätne, od "žiadaného cieľa" do začiatku. Bude to fungovať, ale ak sa počas "riadenia" nevyskytne tzv. "vonkajšia porucha". Ak dôjde "poruchová veličina" nájdený algoritmus do ieľa nevedie. Pri "princíp minima" porucha sa dá eliminovať, lebo funguje na báze "spätnej väzby" ale v "Bellman" je bez "spätnej väzby".
Preto aj "v ekonomických" a v "spoločenských modeloch" v "Ruskej škole" vychádzali z "dynamických matematických modelov" a v "Americkej škole" zo "statických modelov". Preto je (v jednoduchosti) taký rozdiel "v riadení rakiet" v ruskej a americkej škole. Preto je DVTR "opretá" o "matematické modely" nie iba o "pojmy".
Pri "skúšaní študentov" rovnako ako pri "čítaní diskusií" je viditeľné", "kto pochopil" a kto to vie "iba spamäti citovať" ale nechápe podstatu.
Dá sa "to" pochopiť. Ale nie bez vynaloženého a úprimného úsilia.
(J. Buzassy: Kentauromachia: jeden odstavec)
Kým duša, klieštená telom zachováva zdanie
lisuje zrkadlá, aby spoznal vnútro vecí,
do nekonečná čaká
kvet na konci vlasu,
lebo nepozná otázky, na všetky odpovede.