Re: Re: Podstata křesťanství

Lux | 31.12.2017

Niečo na doplnenie ku krížu a zvrátenostiam pseudokresťanstva, ktoré žiaľ s učením Ježiša má pramálo spoločného:

KRÍŽ – najznámejší znak (symbol) v histórii ľudstva, avšak zjavil sa oveľa, oveľa skôr ako kresťanstvo. Nachádza sa už v archeologických nálezoch z doby kamennej a dávno sa stal sakrálnym symbolom. S ním boli spojené rôzne obrady, mýty, legendy, povery... Vystupoval ako základ ornamentov, budov a chrámov, razil sa na minciach. V rannom kresťanstve však nebol symbolom viery – vypožičali si ho z vier mnohobožstva.
Kríž, v závislosti od regiónu a relígie, symbolizoval Slnko, život, kolobeh života, bohov, nebo.
Prvá zmienka o kríži sa vzťahuje na starovekých Egypťanov. Kríž bol atribútom bohov Škandinávie, Asýrie, Perzie i Indie. Poslednú formu (z 2 línií) získal v dávnej Chaldeji, ako aj v susedných krajinách (i v Egypte), ako symbol boha Tammúza (v podobe mystického písmena τ - prvého písmena jeho mena). V polovici 3. stor. n.l. cirkvi, alebo odišli od niektorých učení kresťanskej viery, alebo tieto učenia pokazili (často zámerne).
Aby posilnili pozíciu odpadlíckeho cirkevného systému, pseudokresťanstvo preberalo pohanov bez duchovnej transformácie a umožňovalo im zachovať si vlastné pohanské znaky a symboly. Takto kríž tau alebo T v najbežnejšom tvare bol prijatý ako označenie Kristovho kríža. Kríž ako posvätný symbol sa už dávno pred Christom používal v krajinách, do ktorých sa nerozšíril vplyv cirkvi "kresťanskej". Bacchus, Tyrský Tammúz, chaldejský Bel i škandinávsky Odin – tí všetci boli zobrazovaní so symbolmi, ktoré mali tvar kríža.
Pred kresťanstvom používali kríž i Egypťania – symbol večného života (kolobehu života, Slnka a prírody) a bohov. Kríž so slučkou sa nazýval „ankh“ (anch,ank) zo staroegyptského ankh = život, niekedy nazývaný aj „crux ansata“ (lat. = kríž so slučkou). Ten je odvodený od hieroglyfu, ktorý označoval „život“ a pochádza zo starovekého posvätného symbolu s rovnakým významom (alebo štylizované zobrazenie človeka s roztiahnutými rukami). Ankh má formu starobylého nástroja, ktorý sa používal na meranie hladiny vody v Níle – žreci takto dlhodobým pozorovaním mohli „magicky“ predpovedať záplavy. A od šírky a mohutnosti povodne Nílu priamo závisela úroveň daní, ktorá sa v štáte stanovila. Tento nástroj mohli používať iba žreci – a stal sa posvätným symbolom života.
V Babylone bol kríž symbolom najvyššieho boha neba Anu – bol najuctievanejší u Sumerov. U Asýrčanov bol kríž v kruhu – symbol boha Slnka Ashura a často pod týmto krížom zobrazovali aj polmesiac Luny.
Na najstaršej zachovanej mozaike kresťanstva (okolo r. 240), ktorá sa nachádza vo Vatikánskej nekropoli pod oltárom sv. Petra (tzv. mauzóleum Julio alebo mauzóleum M), je Kristus zobrazený v podobe Slnka, vznášajúci sa na nebo na kvadrige (voze), so svätožiarou nad hlavou, z ktorej vychádza 7 lúčov tvaru T. Polyteisti by v tom videli Neporaziteľné Slnko (Sol Invictus) – tento kult bol oficiálnym kultom počas vlády Aureliána v Ríme. A kríž sa objavil v kresťanstve až neskôr.

Kríž = univerzálny symbol, ktorý však niečo v podvedomí ľudstva zachytáva a tak určite nie je neutrálny. S krížom a v mene kríža sa zneužívalo a zároveň sa smrť na kríži považovala za hanebnú. Je to aj vojenský znak, doslova provokuje výzvu svetu. Kríž v sebe akumuluje polárne pojmy: dobra a zla a je veľmi starým symbolom. Je aj atribútom nepriateľských relígii – v základe kultu sú zákony ľudskej psychiky, ktoré sú vlastné všetkým národom – preto začala aj adorácia kríža cirkvou nesvätou.

KRÍŽ – SYMBOL SLNKA A OHŇA
Kult Slnka – jeden z hlavných kultov staroveku, keď sa Slnko povýšilo do rangu božstva a klaňali sa mu skoro všetky národy sveta. A oheň bolo potrebné stále udržiavať a tak sa začalo jeho uctievanie (svetlo a teplo): v Indii – boh Agni, syn Slnka, v Perzii – Atar, syn Ormuzda, v Grécku – Prométheus, v Ríme – Vulcan.
Keď ľudia objavili ako urobiť oheň – začal sa tento nástroj považovať za posvätný – trenie 2 drevených paličiek usporiadaných do kríža (menšia – z mäkkého dreva a druhá z tvrdého, čo sa ešte donedávna používalo v Novej Kaledónii). Takto sa 2 prelínajúce línie stali symbolom tajomstva a božstva ohňa – spasiteľa. Takéto zobrazenia sú vytesané na megalitických pamiatkach a hrobkách z predhistorických dôb. „Boží dar“ – odvtedy sa kríž používal ako talizman, ktorý chráni človeka pred všetkými nešťastiami, chorobami a mágiou.
Uctievanie ohňa sa praktizovalo po celom svete – primitívnym ľuďom pripadal ako živá bytosť, ktorá sa môže nahnevať a môže byť aj milostivá. Vtedy začali ohňu prinášať obete – „udobrovať si ho“ a existovali prísne zákazy činov, ktoré by mohli vyvolať hnev ohňa – močiť do neho, pľuvať doň, preskakovať ho, hádzať do neho nečistoty, dotýkať sa ho nožom a hádať a hašteriť sa pri ňom. Niekde bolo zakázané aj hasiť požiare (oheň). Tieto prežitky sa zachovali v nejakej forme vo všetkých kultúrach sveta – v Európe sú „slávnosti ohňa“, fakľové pochody, zapaľovanie vatier na vyvýšeninách, spúšťanie horiaceho kolesa z kopca, očistné skákanie cez oheň, spaľovanie slamených vypchávok – bábok, nahnanie dobytka medzi vatry.
Podobné rituály sa konali v prvú pôstnu nedeľu, v predvečer Veľkej noci (na Bielu sobotu), na 1. mája (Beltanove ohne), v predvečer letného slnovratu, na Všetkých svätých a v predvečer zimného slnovratu. Rituálne zapaľovanie vatier sa praktizovalo počas katastrof – epidémie moru, mor dobytka a pod.

Slovania uctievali „živý oheň“ = trenie spájali s pohlavným stykom, keď sa narodil nový človek. A oba akty sa po celom svete pokladali za posvätné. Až do 4. stor. sa kresťania nesprávali ku krížu s úctou a prezerali ho, ako symbol starej vierouky.
Kresťanský spisovateľ Felix Manutius , žijúci v 3. stor.: „Kríže si vôbec nectíme, nie sú nám potrebné, to vy pohania, ktorí máte posvätné drevené idoly, vy uctievate drevené kríže.“
Prekrižovanie chleba sa vtedy pokladalo za minimálne vyše 1 000 ročnú „pohanskú“ tradíciu.

KRÍŽ = SYMBOL ŽIVOTA
Krížmi sa obklopoval sakrálny názov alebo uctievané meno. Majitelia a aristokrati, nevediaci písať, na dokumentoch kreslili symbol kríža.
Kríž často vystupuje ako symbol človeka, alebo antropomorfného božstva – rituály, folklór, mytologické a religiózne motívy. Kríž zároveň modeluje duchovné aspekty: vzostup ducha, snaha ísť k Bohu, k večnosti.
Kríž – symbol života – pohyb Slnka po oblohe. Taktiež symbolizuje svetlo, ktoré rozháňa tmu. Veľmi veľa povier je spojených s križovatkami ciest – napr. výber cesty života alebo smrti v rozprávkach, hrdinských eposoch, sprisahaniach, v každodennom správaní = dobro a zlo sa snažia kontrolovať, miesto stretávania bosoriek a démonov a posledné útočisko samovrahov, sťahovaných z kríža. Kríž – často symbolizuje prenikanie dvoch protikladov i rozdelenie sveta na 4 elementy (voda, oheň, vzduch a zem), alebo delenie na božské (vertikála) a pozemské (horizontála).
Existujú rôzne varianty kríža: keltský, grécky, škandinávsky, koptský, kríž svätého Petra (obrátený) a mnohé iné.

PREČO UKRIŽOVANIE?
Je dobre známe, že exekúcia nebezpečných zločincov v Ríme bola realizovaná na stĺpe s tvarom T (tau – kríž) a nie tak, ako to poznáme z dnešných obrazov, či filmov. Ranní kresťania kríž neuctievali – opovrhovali ním a vnímali ho ako pohanský symbol – „znak zvera“. Až na konci 4. stor. si cirkevní otcovia vymysleli historku, že sa Kristus zjavil cisárovi Konštantínovi I. a nariadil mu zobrať kríž ako vojenské znamenie. Ďalšia legenda hovorí, že matka cisára Elena vykonala púť do Palestíny, našla tam hrob Krista a vykopala z neho drevený kríž, na ktorom akoby bol ukrižovaný Kristus. To sa dnes slávi ako Povýšenie kríža Hospodina – sú to rozprávky a mýty. V kresťanstve je množstvo rôznych krížov: 4-, 6-, 8-, 11-, 18 – cípe kríže.
V Biblii použité slovo „staurós“ vyjadruje vertikálnu tyč, stĺp, či kôl. A „ksílon“ doslova označuje brvno, palicu alebo strom – a tak to aj mnohí bádatelia vykladajú.
„Aj starí židia používali povesenie odsúdenca na smrť na stĺp, alebo na strom a nechali ho pomaly umierať od horúčavy, hladu, smädu a nevyhnutného odumretia pľúc. „Pribiť ku krížu“, neoznačovalo niekoho „ukrižovať“ v našom slova zmysle, ale „mučiť, týrať“ – zavesiť ho na stĺp alebo na strom.“
Až do 8. storočia kresťania nezobrazovali ukrižovaného Krista: dovtedy to bolo považované za hrozné rúhanie!! Ale neskôr kríž zamenili za symbol mučenia – uctievať nástroj exekúcie je minimálne absurdné. Korán jasne hovorí, že Krista nezabili a neukrižovali.

Takto na prastarý symbol života, radosti, blahodarnosti - naniesli smútok, znak pohanenia a smrti.
Symbol života sa začal široko používať ako symbol smrti.
Nacisti taktiež „zabili“ druhý symbol Slnka (jeho rotácie) – Kolovrat (svastiku) a zavraždili v 2. svetovej vojne 50 mil. ľudí. Dnes tento symbol u drvivej väčšiny ľudí nijaké pozitívne emócie a myšlienky nevyvoláva.

KRÍŽ = SYMBOL SMRTI
Každý musí niesť svoj kríž – to pevne zakotvilo kresťanstvo v bežnom živote ľudí a kríže sú vztýčené aj na cintorínoch = tu je smrť! Ďalej sa kríže nachádzajú na chrámoch a kostoloch a v nich sa obyčajne nachádzajú ľudské pozostatky – relikvie...“svätých“.
Takto predstavuje kresťanský chrám symbolicky nejakú hrobku, miesto pochovávania – prečo tam chodia živí ľudia? Pripravujú sa k smrti! Snažia sa vykúpiť si hriechy, aby po smrti získali nejaké výhody – sú už napoly mŕtvi a chrám ozdobený krížom = prechodný mostík do iného sveta. Čo prebieha, keď sa človek „križuje“, alebo ešte horšie, ak si mučiaci symbol dáva na seba? Pripravuje sa na smrť – na „smrteľnú večnosť“. Čo sa stane, keď kňaz krstí dieťa a ukladá na neho symbol smrti?

NIEKTORÉ TYPY KRÍŽOV
Ankh – staroegyptský symbol života
Keltský kríž – rovnoramenný s kruhom – má oveľa staršie, pohanské korene
Grécky kríž – rovnoramenný a jeho osi sa pretínajú v strede (+)
Latinský kríž – Crux immissa, Crux capitata – má dlhšiu vertikálnu os a obyčajne sa asociuje s ukrižovaním Krista. Predtým sa ako symbol používal okrem iného ako symbol žezla (moci) Apollona, syna Zeusa a často bol razený na starogréckych minciach.
Od 4. stor. sa stáva symbolom kresťanstva a dnes sa asociuje so smrťou, či vinou (niesť si svoj kríž...), vzkriesením, spasením a večným životom (po smrti). V genealógii sa ním označuje dátum úmrtia. U ruských pravoslávnych ľudí sa často pokladal za nedokonalý a opovržlivo sa nazýval kryž – z poľského krzyz, s asociáciou skryžiť (obrezať, obsekať).
Kríž apoštola Petra – je prevrhnutý – ten zomrel mučeníckou smrťou v r. 67 a ukrižovali ho dole hlavou. Tento symbol je aj na tróne pápeža RKC – akože nástupcu apoštola Petra. Súčasne sa tento kríž asociuje aj s antikristom a satanizmom (nie náhodou..☺)
Kríž evanjelistov - (4 rôzne široké schody a hore kríž)
Archanjelský kríž – (Kríž Golgoty) symbolizuje archanjelov – vyššie bytosti, patrónov veriacich ľudí.
Litovský kríž – dvojitý kríž so 6 koncami
Kríž Lorraine - kríž s dvoma priečnymi líniami, niekedy sa nazýva patriarchálny alebo biskupský a označuje hodnosť kardinála alebo arcibiskupa. A taktiež je symbolom Helladskej pravoslávnej cirkvi.
Pápežský kríž – má 3 priečne línie = západný trojitý kríž.
Pravoslávny kresťanský kríž – používa ho Ruská a Srbská pravoslávna cirkev – vrchná priečka symbolizuje tabuľku s nápisom Iesus Nazaretský, kráľ židovský – INRI. Šikmá priečka dole – podpora pre nohy Krista a symbolizuje „meradlo spravodlivosti“ pri vážení hriechov a cností ľudí. Má sklon na ľavú stranu – kajúcnik ukrižovaný vedľa Krista napravo sa ako prvý dostal do raja a ten po ľavej strane sa rúhal = išiel do pekla.
Na niektorých kresťanských zobrazeniach je dole aj lebka a kosti – čo je symbol padnúceho Adama.
Byzantský kríž – je tlstý.
Arménsky kríž – má dekoratívne ornamenty na lúčoch – trojlístky sa používali v erbe arménskych katolíckych spoločenstiev amhitaristov, ktorí majú sídlo v Benátkach a vo Viedni.
Andrejevský kríž – kríž, na ktorom ukrižovali Andreja Prvozvaného (X). Používa sa na vlajke Ruského námorníctva a v Škótsku.
Templársky kríž – zjavil sa v Ráde Templárov pri jeho založení v r. 1119 v Svätej zemi po prvej krížovej výprave.
Novgorodský kríž – je podobný templárskemu.
Maltézsky kríž – majú ho johaniti – hospitálci, čo je rád založený v 12. stor. v Palestíne. Niekedy sa nazýva krížom svätého Jána Jeruzalemského alebo aj Georgijevský kríž.
Skrútený kríž s labami – variant Cross pattee – používa sa najmä pri zobrazeniach Rádu Svätého Georgija (Juraja), Victorinin kríž.
Bolnisi kríž – bol široko používaný v Gruzínsku od 5. storočia.
Teutónsky kríž – Rádu Teutónov od konca 12. stor. a o niečo neskôr boli na jeho báze vytvorené viaceré varianty vojenského rádu Železného kríža = nachádza sa na znakoch, vlajkách a na vojenskej technike Wehrmachtu.
Čierny kríž – je poznávacím znakom Ozbrojených síl Nemecka.
SVASTIKA:
1) Konce zahnuté v smere pohybu hodinových ručičiek – široko používaný symbol po celom svete – symbol života, svetla, Slnka, blahodarnosti.
2) Konce s opačnou rotáciou – starý indický symbol v hinduizme, budhizme a džinizme.
Ruky Boha – Slnečný kríž Slovanov, Rece Boga – názov a tvar sa týka kultu zavedeného Achnatonom – vtedy sa Slnko zobrazovalo s lúčmi – rukami, ktoré siahajú ku každému na Zemi.
Jeruzalemský kríž – nachádza sa na vlajke Gruzínska.
Kríž rádu Krista – symbol duchovného a rytierskeho rádu Krista.
Červený kríž – známy symbol a zelený kríž je symbolom lekárni a modrý kríž – veterinárnej služby.
Tref – trojlístok v kartách, slovo pochádza z francúzskeho trefle = ďatelina, a tam prešlo z latinčiny – trifolium.
Kríž sv. Niny – kresťanská relikvia, ktorá je spletená z vinohradníckych lian – Nina ho dostal od Panny Márie pred jej vyslaním do Gruzínska.
Tau kríž, alebo Antonievský – na počesť zakladateľa kresťanského mníšstva Antonia. Vraj žil 105 rokov a posledných 40 rokov prežil na hore Kolzim neďaleko Červeného mora. Je známy aj pod názvom lat. crux commissa, egyptský, alebo tau-kríž. František z Assisi si z neho urobil svoj emblém na začiatku 13. stor.
Baskický kríž – 4 kvapky ohnuté v tvare svastiky (Baskovia ho používajú v smere i proti smeru pohybu ručičiek).
A mnoho ďalších...

Cirkevní ideológovia tvrdia, že slovo kresťan pochádza zo slova kríž – christ, Krist z nemčiny?? Kresadlo, kremeň = kresať iskry = oživovať iskry života a toto všetko smeruje k staroruskému „kres“ = oheň. Vo svojej archaickosti takýto výklad omnoho prevyšuje ľubovoľné kresťanské výklady. Kríž bol pradávno symbolom ohňa a Slnka.
Kresťanská cirkev zamenila kríž za symbol utrpenia a pokornosti = akoby všetky útrapy boli Kristovým krížom, ktorý sa ukladá na plecia všetkým kresťanom. Otrocká pokornosť „osudu“, ktorý pripravujú iní ľudia, oslabenie vôle národa, zmierenie sa s takým stavom, odtiahnutie ľudí od boja pre transformáciu spoločnosti za šťastie na Zemi. Tak kráľovstvo Božie, ktoré učil Kristus, zamenili za učenie „smrti“.
Celá duchovná, ako aj iná kultúra biblickej civilizácie vyrástli z dogiem z koncilu v Nicae a nie na základe toho, čo svetonázorovo a symbolicky učil skutočný Kristus!


Přidat nový příspěvek